stvárnil aj šesť hlavných úloh. Režiséri ho väčšinou využívali najmä na úlohy frajerov, detektívov a podobných "indivíduí". Okrem československých účinkoval aj vo viacerých filmoch natáčaných Austrálčanmi, Američanmi, Rakúšanmi, Angličanmi, Dánmi, Holanďanmi, Francúzmi, Nemcami, Talianmi a Švajčiarmi. Za tridsať rokov účinkovania v televízii ho režiséri obsadili do 10 hlavných a 40 vedľajších úloh, vrátane troch televíznych seriálov. Na prvý pohľad sa vďaka drsného výzoru môže zdať ako príslušník nejakej SBS-ky, no na druhej strane je to veľmi milý človek, o ktorom by málokto povedal, že vo voľnom čase maľuje a fotografuje. Má obrovský zmysel pre humor, čo naplno dokázal aj v našom rozhovore. Plynulo hovorí česky, slovensky aj anglicky. Ak ste tento rok zablúdili do kina, mohli ste ho vidieť v dvojke Kameňáku alebo van Helsigovi. Absolvvoval FAMU Praha, Divadelný inštitút Lee Strasberga v New Yorku, University of California. Rodený Pražák, vysoký 186 cm, váži 85 kg. Už ho spoznávate? Áno, je to on. Jednoducho Marek Vašut!

Hovoríte veľmi dobre po slovensky. Kde ste sa naučili túto "cudziu" reč?

- Slovenčina je moja mladosť, najmä vďaka STV a jej televíznym pondelkom. Vždy, keď som na Slovensku, snažím sa trénovať. Váš jazyk sa mi veľmi páči. A je to aj taký môj koníček hovoriť vašim krásnym jazykom.

Čo vám tak najviac utkvelo v pamäti z tých televíznych pondelkov?

- Joj, to už je vyše 25 rokov, čo som ich začal pozerať a odvtedy už ubehlo dosť času. Najradšej som mal takých ozajstných chlapov. Bol ním napríklad Vlado Müller, s ktorým som ešte pred revolúciou mal tú česť nakrútiť aj jeden film, ktorý sa volal "Láska s vôňou pryskýřice", teda po vašom miazgy. On tam hral ocka mladej slečny, s ktorou som chcel chodiť. Veľmi sa tomu bránil, lebo som bol taký "frajírek", no napokon to vyšlo dobre a zmierili sme sa. Vlado bol totiž výborný herec, veľmi rád si na to spomínam.

V slovenských televíziách ste sa naposledy mihli v úlohe detektíva Martina Tomsu v rovnomennom seriáli a vo filme Hazard, kde ste hrali frajera Milky Vášáryovej. Viete si predstaviť, že by to tak bolo aj v skutočnom živote?

- Ja a pani Milka? Tak to ani teoreticky nie. Milka Vášáryová je dáma a perfektná herečka, ja som len obyčajný človek, ktorý v tom filme hral ozajstného hňupa.

Pri pohľade na vás asi každému napadne, či nie ste skinhead... Platí vo vašom prípade, že múdre vlasy hlúpu hlavu opúšťajú alebo je to naopak?

- To vôbec nie. Ja by som sa nedal takto "ostrihnúť", no už som starý chalan a tak sa mi vzadu urobila plešina ako popolník. To je taká z núdze cnosť.

Nie je to náhodou nejaké rodinné "dedičstvo"?

- Nie. Môj otec a aj dedko majú na hlave takú ryhu. Ale zas moji doktori hovoria, že to je dôkaz vysokej hladiny testosterónu.

A aspoň pravidelne znižujete tento hormón?

- On sa mi sám pravidelne znižuje. A to mi môžete veriť...

Kde vás v najbližšom čase uvidíme účinkovať?

- Znovu Kameňák. Natočené sú už prvé dva filmy a teraz robíme tretí. Tam sa zídeme celá tá stará partia. Potom to ešte bude nejaká menšia úloha vo filme "Stín Zmizelého" podľa scenára J. Kernera. Na Slovensku by som mal byť najbližšie posledný júnový týždeň, keď na Bratislavskom hrade budem vystupovať v rámci shakespearovského festivalu. Všetkých milovníkov divadla pozývam na hru Rómeo a Júlia.

Nuž, to dáva logiku, že s vašim výzorom môžete hrať najmä Rómea...

- Presne tak a ešte aj mám na to ideálny vek... (úsmev) Teraz vážne - hrám vojvodu. Ťahákom pre slovenských divákov môže byť režisér, ktorým opäť bude Martin Huba A opäť Milka Vášáryová v úlohe pestúnky.

Spomenuli ste nový diel komédie Kameňák. Povedzme si úprimne, nebol to práve film pre intelektuálov. Ani kritici mu nevedeli prísť na meno a vyčítali mu ošúchané vtipy...

- Toto nie je filozofický film a ani nikdy nemal takéto ambície. Ide v ňom o obyčajnú zábavu. Ak má niekto nejaké predsudky, že toto nie je jeho intelektuálny štandard, nech naň nejde.

Neprekáža vám, že väčšinou hráte takých grázlov a diváci vás takmer nepoznajú z kladných postáv?

- Vy ste si ma už nejako zaškatuľkovali. V Kameňáku, keď už ho spomíname, som primárom v okresnej nemocnici a tam pomáham ľuďom. Ale neprekáža mi to. Ja sa považujem skôr za takého remeselníka, robím to, aká ponuka mi príde. Môžem vás ale ubezpečiť, že ak by mi napríklad nejakí komunisti ponúkli rolu Lenina, prijal by som ju, len keby to bola paródia.

To sa nečudujeme, veď vyzeráte, akoby ste mu z oka vypadol...

- To hovoria len zlé jazyky a vy... (smiech) Keby tam bola verne zobrazená jeho historická úloha ako takého "padoucha", tak by som to hneď bral. Propagovať jeho idey by ma však nič nezlákalo.

V zahraničí ste už dosiahli slušný herecký úspech. Aj slovenskí diváci vás mohli vidieť v Mission Impossible, v druhom pokračovaní Blade, Lige extravýnimočných alebo nedávno v Hitlerovi - Ríši zla, či van Helsigovi. Ktorý z týchto filmov na vás asi najviac zapôsobil aj kvôli spomienkam, ktoré vám naňho zostali?

- Najradšej spomínam na sira Anthonyho Hopkinsa vo filme Bad Company, teda u nás aj u vás Česká spojka, ktorý režíroval Joel Schumacher. Film samotný nebol až taký dôležitý ako stretnutie s týmito dvoma žijúcimi legendami svetovej kinematografie pri robote.

Čím si to vysvetľujete, že najmä po štyridsiatke vás začali obsadzovať aj do známych zahraničných filmov?

- Omyl, hrám v nich od samého začiatku, keď Hollywood objavil Prahu. A to bolo v roku 1995 s Mission Impossible... Hlavným dôvodom je angličtina a skúsenosti.

Viete si predstaviť, žeby sa napríklad o niekoľko rokov natáčal nejaký hollywoodský trhák a vy by ste hrali aspoň jednu z hlavných úloh?

- Nie, lebo som realista.

Hrali ste už s Wesley Snipesom v Blade dvojke, A. Hopkinsom v Bad Company, či v The League of Extraordinary Gentleman so Seanom Connerym alebo s Tomom Cruisom v Mission Impossible. Kto z nich na vás urobil najväčší dojem?

- Z tých všetkých asi Antony Hopkins.

Nebáli sa tí známi hollywoodskí herci, že ich svojimi výkonmi zatienite?

- Áno, ste prvý, kto to uhádol. Priam som sa triasol od strachu. A oni tiež!!!

V poslednom čase ste známy aj výstavami svojich fotoobrazov a dokonca máte aj vlastnú internetovú stránku. Je to pre vás len relax alebo fotografovanie už beriete ako vašu druhú profesiu?

- Je to relax, koníček a v podstate profesia, lebo svoje fotky bežne predávam.

Dopočuli sme sa, že ste nakrúcali v USA aj nejaký ľahký erotický film. Môžete nám povedať aj nejaké bližšie podrobnosti?

- Áno, hral som diétny párok. Ešte predtým, než ma zožerie, si ma kanibal Hopkins vyzlečie... (smiech)

Ozaj, kedy sa chystáte zavítať na východné Slovensko?

- Keď ma sem pozvú, či už hrať alebo niečo natáčať, vždy rád prídem, no nezáleží to odo mňa. Veľmi rád by som spoznal Košice, lebo som počul, že je to Paríž východu. Čítal som aj dve skvelé knihy Sándora Máraia a viem, že tu má múzeum a má tu byť postavený aj nejaký jeho monument. Rád by som si ho pozrel.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.