sveta nachádzajú krátery, ktoré vznikli práve po týchto "návštevníkoch". Ide napríklad aj o lokality na ruskej Sibíri. Tú preslávili najmä jej nepriaznivé klimatické podmienky. V zime tu klesne teplota hlboko pod nulu a cez leto sa sibírska pôda premení na močarisko plné komárov, múch a najrôznejšieho hmyzu. A práve na Sibíri sa v júni roku 1908 odohralo niečo, čo sa dodnes nepodarilo vedcom uspokojivo vysvetliť. Do dejín to vošlo ako "veľká sibírska explózia".
V tú osudnú júnovú noc obyvatelia Nižne-Karelinska, malého mesta na strednej Sibíri, zazreli na oblohe akýsi "ohnivý jazyk". Ten o pár minút udrel do zeme a spôsobil mohutný výbuch, ktorý otriasol celou oblasťou. Niektoré príbytky spadli ako domčeky z karát a na stanici sa vykoľajili vlaky. Také veľké boli následky explózie aj napriek tomu, že miesto výbuchu bolo vzdialené od Nižne-Karelinska asi 150 kilometrov.
Ak by to neznáme teleso dopadlo do husto obývanej oblasti, alebo nebodaj do mora, škody by boli omnoho väčšie. No i tak sa v atmosfére vytvoril obrovský tmavý mrak čiastočiek hornín a prachu, ktorý ešte dlho ovplyvňoval počasie na celom svete.
Je zarážajúce, že trvalo až trinásť rokov, kým sa vedci pustili do seriózneho výskumu nešťastia na Sibíri. Lenže v otázke, čo bolo príčinou výbuchu, neboli vôbec jednotní. Niektorí zastávali názor, že explóziu spôsobil obrovský meteorit a potvrdením tejto hypotézy malo byť nájdenie krátera priamo v postihnutej oblasti. Ďalší odborníci tvrdili, že za tým stojí pád kométy. No táto teória sa ukázala ako nepravdepodobná, keďže žiadne observatórium na svete nezaznamenalo približujúcu sa kométu. Zopár očitých svedkov vypovedalo, že ten záhadný objekt tesne pred dopadom prudko zmenil svoj smer. Keďže niečo také by meteorit ani kométa nedokázali, začali sa množiť špekulácie o páde mimozemskej kozmickej lode.
Keď chceli experti urobiť týmto dohadom koniec, museli urobiť prieskum priamo na mieste explózie. V tých dobách to však také jednoduché nebolo a tak sa tam prvý výskumný tím dostal až v roku 1927. Vedcov sprevádzali dvaja miestni muži, ktorí okolitý kraj dobre poznali. Expedícia šla niekoľko týždňov, kým dorazila k riečke Mekirta, neďaleko miesta výbuchu. Pohľad, ktorý sa im naskytol, ich úplne šokoval. Jeden breh rieky bol prakticky nedotknutý, no ten druhý bol totálne zdevastovaný. Na kilometre ďaleko tam nezostal rásť ani jediný strom, všetky ležali na zemi vytrhnuté aj s koreňmi. Táto skutočnosť natoľko vydesila sprievodcov, že odmietli pokračovať v ceste a výprava sa musela vrátiť do základného tábora.
O dva mesiace nato sa podarilo zorganizovať novú expedíciu, ktorá vyrazila k Mekirte. Vedci objavili epicentrum výbuchu a hľadali pôvodcu tejto katastrofy. Boli presvedčení, že to má na svedomí obrovský meteorit, no nepodarilo sa im nájsť jeho zvyšky, ani nič podobné, čo by bolo mimozemského pôvodu. Nebol tu žiadny kráter, iba niekoľko menších dier v zemi, naplnených vodou, no to ako jednoznačný dôkaz pádu meteoritu nestačilo.
Na sklonku druhej svetovej vojny prišlo niekoľko vedcov z možno až priveľmi fantastickou teóriou. Domnievali sa, že explóziu na Sibíri spôsobila bomba. Odborníci poukazovali na viacero podobností medzi týmto nešťastím a dopadmi atómových bômb zhodených Američanmi na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki. Aj niektorí Rusi totiž uvádzali, že utrpeli silné popáleniny, podobne ako ľudia v Japonsku. Všetci vieme, že pri výbuchu atómových bômb vznikne obrovský hríbovitý mrak. Presne tak popisovali sibírsku explóziu očití svedkovia, ktorí vtedy o týchto ničivých zbraniach nemohli ani len tušiť. V postihnutej oblasti sa dokonca začali objavovať nevšedné druhy hmyzu a podobné anomálie fauny i flóry sú známe aj z krajiny vychádzajúceho slnka. Len jeden podstatný fakt na Sibíri chýbal. Nebola tu totiž vôbec zaznamenaná zvýšená radiácia…
Tajomstvo veľkej sibírskej explózie tak ostáva dodnes nerozriešené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
