nachádza sa v ňom ošetrená a nakŕmená včelia matka kladúca vajíčka, ošetrený, nakŕmený a vyvíjajúci sa včelí aj trúdí plod a trúdy, ktoré čakajú na svoje poslanie.
Včely robotnice tvoria vo včelstve (v úli) najpočetnejšiu skupinu. Z vajíčka, ktoré položí matka, sa na 21. deň vyliahne dospelá včela - mladuška s typickým svetlosivým sfarbením. Bezprostredne po vyliahnutí je slabá a nemotorná. Od včiel kŕmičiek dostane med, alebo sa ho aj sama nacucia z najbližšej bunky so zásobami. Už o dve až tri hodiny zosilnie natoľko, že začína pracovať. Prvé tri dni je čističkou. Čistí bunky, do ktorých bude matka klásť vajíčka, alebo robotnice ukladať nektár, medovicu a peľ. Na štvrtý deň sa mladuška stáva kŕmičkou a kŕmi štvordňové i staršie larvičky včelieho plodu kŕmnou kašičkou, medom, peľom a vodou. Šesťdňovej robotnici sa zvyšuje sekrétová činnosť hltanových žliaz uložených v hlave - stáva sa dojčičkou. Kŕmnou kašičkou, ktorú produkujú jej žľazy, kŕmi včeliu matku a mladé larvičky od ich vyliahnutia až do troch dní života. Činnosť voskotvorných žliaz, ktoré má mladuška uložené na šupinkách bruška, sa začína na 12. deň. Vtedy sa mení na staviteľku. Stavia včelie dielo, ktoré poznáme ako plásty na med. Od 18. dňa je strážkyňou. Stráži vchod do úľa - letáč a robí orientačné prelety (vo včelárskej terminológii - zalietava sa). Od 21. dňa je lietavkou. Nosí vodu, nektár, medovicu a peľ. Vodu, nektár a medovicu prináša v medovom vačku, uloženom v prednej časti bruška. Peľ prináša v peľových košíčkoch umiestnených na treťom páre nôh. Lietavkou zostáva včela robotnica až do konca svojho života.
V čase výdatnej znášky, čiže keď včely nosia med, deľba práce v úli sa značne mení. Za znáškou vyletujú aj včely mladšie ako 21-dňové a veľká časť mladušiek je zamestnaná tým, že odoberá prinesený nektár a ukladá ho do buniek. V období intenzívnej činnosti žije robotnica 30 až 40 dní (včely letnej generácie), v období bez znášky žijú robotnice (včely zimnej generácie) podstatne dlhšie - 8 až 9 mesiacov. Dĺžka ich života závisí od výživy a vykonávanej práce.
Na dĺžku života včiel vo veľkej miere vplýva aj výživa počas ich larválneho vývoja. Ak je potrava bohatá na bielkoviny, čo platí pre včely jesennej generácie, žijú dlhšie ako včely letnej generácie, ktorých výživa je chudobnejšia. Na krátkom živote letných včiel sa podpisuje práca, predovšetkým kŕmenie a ošetrovanie plodu.
Hladný medveď zničil úľ
Už niekoľko dní sa poneviera v okolí Starých Hôr troj- až štvorročný medveď so zníženou plachosťou. Svedčí o tom podľa pracovníka starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslava Sanigu skutočnosť, že nedávno v noci sa pohostil medom miestneho včelára, ktorému porozbíjal úľ na triesky.
V okolí Starých Hôr, ako aj v iných podhorských dedinách, sa medvede potulujú aj v blízkosti ciest. Obyčajne sa však k obciam zatúlajú náhodne pri presúvaní v rámci svojich teritórií. A tak nie je vzácnosťou natrafiť na medveďa prechádzajúceho cez frekventovanú komunikáciu aj cez deň. Ak sa však dlhodobejšie zdržiava v blízkosti dediny, kde je čulý ruch, jeho správanie vybočuje z normálu.
Medveď hnedý (Ursus arctos) sa v lete a na jeseň živí takmer výlučne lesnými plodmi. Pred dlhým zimným spánkom, trvajúcim na Slovenska obyčajne od začiatku decembra do konca marca, sa musí dostatočne vypásť. Kvalita a dĺžka zimného spánku závisí aj od dostatku lesných plodov. Pri nedostatku tejto prirodzenej potravy si musia medvede hľadať náhradnú poživeň. To je prípad tohto roka, keď úroda lesných plodov nie je veľmi bohatá. Ak si budú medvede chcieť predriemať aspoň mesiac, budú sa musieť vykŕmiť na náhradnej potrave. V najbližších týždňoch možno preto očakávať ich zvýšenú návštevnosť v ovocných záhradách horských a podhorských dedín, pri úľoch a pri salašoch najmä v noci.
Človek zasahuje do pôvodného životného prostredia medveďa hnedého a svojimi aktivitami ho pretvára. Každý rok sa pre neho vhodné územie zužuje. Staršie a silnejšie jedince (dominantné) obsadzujú optimálne teritóriá, kým mladšie a slabšie (submisívne) sú nútené prežívať v nevhodnom životnom prostredí. Nenachádzajú dostatok prirodzenej potravy, náhradnú poživeň im ponúka človek. Odpadové nádoby priťahujú medvede vôňou rozkladajúcich sa odpadkov k horským a podhorským dedinám, k hotelom, odpočívadlám a parkoviskám pri frekventovaných cestách.
(tasr)
Autor: zeta
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
