nádor. Napadnuté plody dosahujú veľkosť štyri až 6 centimetrov. Ich povrch je vráskavý, žltozeleno, neskôr hnedo sfarbený. Dužina je tvrdá, bez šťavy, má sladkú a fádnu chuť.
Povrch plodu pokrýva bledožltý, až sivastý povlak s charakteristickou arómou. Ak nedošlo k opeleniu kvetu, nevyvinie sa kôstka a vytvorí sa len predĺžená prázdna dutina. Za suchého počasia sa plody scvrkávajú, pričom ich povrch hnedne. Za vlhkého počasia plesnivejú a sú bezcenné. Konáriky bývajú napadnuté zriedkavo; ak predsa, sú silne špirálovite pokrútené, zhrubnuté so žltohnedým až červeno hnedým zafarbením. Netvoria však "čarodejné metly", aké poznáme pri čerešniach a višniach.
Pôvodcom choroby je huba Taphrina pruni, druhovo príbuzná patogénu kučeravosti broskýň. Napadá slivky, slivy a mirabelky; najviac však slivku Domácu veľkoplodú (Bystrická). Bledosivý povlak na napadnutých plodoch vytvátra vreckonosná vrstva patogéna. V nej sa nachádzajú askospóry, ktoré unášajú vzdušné prúdy na kôru letorastov a mladých konárikov, na pukové šupiny materského a susedných stromov. Askospóry klíčia na pučivé mycélium a vytvárajú blastospóry, ktoré saprofyticky, pre strom neškodne prezimujú. Na jar počas kvitnutia a krátko po ňom za priaznivých vlhkostných (daždivé počasie) a teplotných podmienok nastávajú infekcie plodov, prípadne konárikov. Spôsob a priebeh infekcie je pri hube T. pruni experimentálne málo prebádaný.
Jednotlivé druhy majú, pravdepodobne, špecifické požiadavky na podmienky pre infekcie. V tomto roku sa grmaník slivkový vyskytol v oblasti Piešťan iba na mirabelkách vo veľmi silnej miere, postihol 40 až 70 percent napadnutých plodov. Ostatné druhy slivkovín, včítane Bystrickej, čačanskej ani ringloty, neboli chorobou napadnuté, hoci rástli v blízkosti mirabeliek. Výskyt choroby je ovplyvňovaný aj lokálnymi klimatickými podmienkami a odrodovou náchylnosťou. Pravidelne sa objavuje v drsných podhorských oblastiach na náchylných odrodách.
Z preventívnych ochranných opatrení je to obmedzovanie priaznivých podmienok pre výskyt a šírenie choroby. Ide o výsadbu stromkov v širších sponoch, presvetľovanie korún, optimálnu a harmonicky vyváženú výživu. Z napadnutých stromov sa nesmú odoberať vrúble. V rizikových lokalitách nemožno pestovať náchylné odrody, respektíve preštepiť ich na odolnejšie. V porastoch, kde sa choroba už "zahniezdila" a pravidelne sa vyskytuje, robíme chemické ošetrenie. Prvý postrek sa uskutočňuje tesne pred kvitnutím (Kuprikol 50 v 0,6-percentnej koncentrácii, ktorý čiastočne rieši aj ochranu proti bakteriálnej rakovine; alebo organické fungicídy Delan 700 WDG, 750 SC - oba 0,1%). Ak infekčný tlak počas kvitnutia pretrváva, druhý postrek je aktuálny pri dokvitaní (Dithane M 45, Novozir MN, oba 0,4% , Merpan 80 WDG - 0,2%, Polyram WDG - 0,45%).
Autor: Ing. Jozef MILNÁR, CSc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
