krajiny, zaznamenáva čoraz vyšší záujem o toto vzácne korenie pre jeho príjemnú chuť, arómu a krásnu ohnivočervenú farbu.
Spotreba koreninovej papriky predstavuje 100 až 150 gramov mletej papriky na obyvateľa ročne. Plody obsahujú asi 0,04 až 1,5 percenta alkaloidov, najmä kapsaicín a jeho deriváty, ktoré spôsobujú ostrú, pálivú chuť. V paprike sa vyskytuje provitamín A, alfa- aj beta-karotén a kryptoxantin, z toho najviac je beta-karoténu. Prítomný je tiež vitamín B1 a B2 a významný vitamín C (150 až 400 mg.100g-1). V plodoch papriky sa nachádza množstvo farbív, hlavne kapsantínu (2,5 až 11,5 g.kg-1), ktorého obsah podmieňuje kvalitu mletej papriky.
Pestovateľská plocha koreninovej papriky na Slovensku nie je veľká, avšak v produkcii pochutín má osobité postavenie. Pestovanie tejto plodiny na juhu nášho územia siaha do minulých storočí, keď ju roľníci po domácky spracovávali, najmä pre vlastnú spotrebu. Organizované pestovanie a spracovanie sa u nás začalo koncom dvadsiatych až tridsiatych rokov 20. storočia. Od tohto obdobia sa striedali úspešnejšie i menej úspešné roky. Celkove si však produkcia v rôznych hospodárskych podmienkach udržala popredné miesto. V súčasnosti je koreninová paprika najviac pestovanou koreninovou rastlinou na Slovensku, a to napriek poklesu výmery pestovateľských plôch.
Koreninová paprika sa pestuje v najteplejších oblastiach, najmä na južnom Slovensku. Severnou hranicou pestovania sú okresy Zlaté Moravce, Topoľčany a Piešťany. Pôda má byť výhrevná, hlboká a humózna, štruktúrna, hlinitá až hlinito-piesočnatá s reakciou pH 6,0 až 7,5. Vhodné sú černozeme, nevhodné sú štrkovité, ťažké, studené, vlhké a neštruktúrne pôdy. Pre dobrú úrodu vyžaduje počas vegetačného obdobia asi 220 až 275 milimetrov zrážok. Zavlažuje sa najmä v období po presadení, v čase kvitnutia a tvorby plodov. Minimálna teplota pre klíčenie je 13 °C. Optimálna teplota pre rast a vývin je 20 až 25 °C, maximálna teplota je 35 °C. Vzhľadom na to, že koreninová paprika má pomerne malú koreňovú sústavu, je náročná na prístupné živiny v pôde. Zvýšenú potrebu má predovšetkým počas kvitnutia, tvorby plodov a dozrievania.
Súčasný sortiment registrovaných odrôd koreninovej papriky tvorí šesť slovenských odrôd (Karmina, Karkulka, Betka, Progres, Kolora, Previs), tri maďarské (Kalocsai 801, Kalocsai V-2, Szegedi 80) a jedna odroda českého pôvodu (Hodonínska sladká vzpriamená). Najväčšie plochy zaberala koreninová paprika v 80-tych rokoch, o niečo menej v 70-tych rokoch. Rekordná plocha sa zaznamenala v roku 1991 (2 546 hektárov), potom nastal výrazný pokles a klesajúca tendencia pestovania koreninovej papriky na Slovensku trvá až po súčasnosť.
Od roku 1997 sa zberová plocha pohybuje približne v rozmedzí 250 až 700 hektárov. Najviac koreninovej papriky sa pestovalo v roku 1998 (na 718,12 ha). Výrazný pokles plochy nastal po roku 2000, pričom najmenej koreninovej papriky sa pestovalo vlani (iba na 254 hektároch).
Od roku 1997 až doteraz sa najvyššia produkcia dosiahla v roku 1998 (1 024,4 tony), v roku 1997 to bolo 666,3 tony a od roku 1999 až po rok 2003 klesala až na hodnotu 228,1 tony. Úroda kolísala medzi 0,90 t.ha-1 v roku 2003 po 1,48 t.ha-1 v roku 1999. Najviac koreninovej papriky sa pestuje v Nitrianskom kraji, potom v Trnavskom kraji. V ostatných regiónoch sa pestuje iba sporadicky.
Autor: Ing. Ivan BELKO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
