Doc. Ing. Zoltán BEDRNA, DrSc.
Meď ako mikroživina je v rastlinách súčasťou enzýmov tyrozinázy a polyfenoloxidázy. Aktivuje vitamíny skupiny B a jej nedostatok znižuje syntézu bielkovín, podporuje tvorbu karoténu a zúčastňuje sa na regulácii vodného režimu v rastlinách.
Nedostatočná výživa rastlín meďou sa prejavuje na listoch chlorózou, stratou turgoru a vädnutím. Rast a vývoj stoniek rastlín je spomalený a znižuje sa najmä tvorba semien. Príznaky nedostatku medi sú zjavné predovšetkým na mladých častiach rastlín. Mladé listy sú žlté, zasychajú na vrcholoch, neskôr vädnú a odumierajú. Pri odumieraní rastových vrcholov sa vytvára veľa slabých postranných výhonkov s drobnými listami, ktoré tiež postupne zasychajú. Kvety často opadávajú, plody sa nevytvárajú. Nedostatok medi vo výžive rastlín sa prejavuje intenzívnejšie počas veľkých horúčav. Nadmerné hnojenie dusíkatými hnojivami tiež zosilňuje deficit medi vo výžive rastlín.
Podľa reakcie na výživu meďou sú najcitlivejšie kôpor, cibuľa, cesnak, mrkva, šalát, slnečnica a špenát. K citlivým rastlinám patrí aj karfiol, reďkovka, cvikla, reďkev, kaleráb, jabloň, broskyňa a hruška. Nedostatok medi nepozorujeme na fazuli, kukurici, hrachu ani na zeleri.
Nedostatok rastlinám prístupnej medi sa vyskytuje v našich záhradkách zriedkavo, a to iba v rašelinových pôdach a v pôdach s vysokým obsahom organických látok. Občasný je tiež v piesočnatých karbonátových pôdach južného Slovenska.
Častejší ako nedostatok môžeme evidovať účinok nadbytku medi vo výžive rastlín. Súvisí s častou aplikáciou meďnatých pesticídov proti hubovým chorobám, pričom sa prejavuje podobne ako nedostatok železa. Vyvoláva príznaky chlorózy, pričom spomaľuje vývoj a rast rastlín. Tak tomu je najmä pri viniči, uhorkách, rajčiakoch a iných rastlinách, ktorým následne žltnú mladé listy medzi žilkami. Neskoršie hnednú a odumierajú. Na fazuli a kukurici sa zastavuje rast koreňov, čo má za následok redukciu listov a nadzemných častí rastlín.
Nedostatok medi vo výžive rastlín (najmä pri cibuli) odstraňujeme postrekmi 0,1- až 0,3-percentným roztokom modrej skalice v dávke 10 až 30 gramov na 10 štvorcových metrov. Pri nadbytku tohto prvku zmierňujeme negatívny účinok aplikáciou vyšších dávok dusíkatých hnojív a väčším zavlažovaním pôdy.
Autor: Pavel Forisch
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
