OTÁZKA:
Asi pred niekoľkými rokmi mi môj manžel fyzicky ublížil a bol aj odsúdený trestným rozkazom pre ublíženie na zdraví. Súd mu uložil podmienečný trest odňatia slobody, ktorý bol však amnestovaný poslednou amnestiou prezidenta. Nerozviedli sme sa, žijeme každý osobitne, on chodieva len za deťmi, a preto by som chcela vedieť, či v prípade môjho úmrtia, by po mne dedil.
Zn.: Bude manžel dediť?
ODPOVEĎ:
Ako je všeobecne známe, po poručiteľovi dedia predovšetkým deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom v prvej skupine. Pokiaľ ide o manžela, rozhoduje trvanie platného manželstva v čase poručiteľovej smrti, nevyžaduje sa teda, aby manželia žili spolu. Ale ak manžel zomrie počas konania o rozvod manželstva, pozostalý manžel dedí, lebo manželstvo ešte právne nezaniklo a zaniká až právoplatnosťou rozvodového rozsudku. Z požiadavky platného manželstva v čase smrti poručiteľa vyplýva, že v prvej skupine v žiadnom prípade nemôže dediť ten, kto žil s poručiteľom v pomere "druh a družka". V tejto súvislosti sa žiada povedať, že okrem poručiteľových žijúcich detí dedí aj počaté dieťa (nasciturus) za predpokladu, že sa narodí živé. Preto, ak bolo dieťa počaté už za života poručiteľa, treba s ním rátať ako s dedičom v prvej skupine a s prejednaním dedičstva počkať do jeho narodenia.
V zmysle § 469 Občianskeho zákonníka, nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Ide o tzv. dedičskú nespôsobilosť, ktorá vyplýva priamo zo zákona, bez ďalšej právnej skutočnosti a trvá dovtedy, kým poručiteľ dedičovi neodpustí. Súd preto prihliada k dedičskej nespôsobilosti z úradnej povinnosti, a to aj vtedy, keď dedičskú nespôsobilosť určitej osoby nikto nenamieta, prípadne, keď s dedením takejto osoby nespôsobilej dediť spoludediči alebo subjekty, ktoré by inak nastúpili na jej miesto, výslovne súhlasili. Zákon tu kladie dôraz na úmyselnosť trestného činu, nedbanlivostné delikty dediča nemajú vplyv na jeho dedičskú nespôsobilosť. Jej podmienkou však nie je, aby páchateľ trestného činu bol právoplatne odsúdený rozhodnutím trestného súdu. Ak obžalovaný dedič bol oslobodený trestným súdom napr. preto, že trestnosť činu zanikla, alobo ak trestne konanie bolo zastavené pre amnestiu, udelenie milosti, premlčanie, súd posúdi sám ako otázku predbežnú, či konanie dediča naplnilo objektívne a subjektívne znaky trestného činu. Takto bude postupovať i vtedy, ak sa ešte vôbec nezačalo trestné stíhanie prípadne keď sa trestné konanie ešte neskončilo. V týchto ostatných prípadoch sa zrejme konanie o dedičstve preruší.
Za trestný čin spáchaný proti poručiteľovi alebo ďalším osobám uvedených v § 469 OZ je treba považovať každý trestný čin, ktorý zasahuje poručiteľa alebo tieto ďalšie osoby vo sférach chránených ustanoveniami trestného zákona. Nepôjde tu jiba o trestné činy proti telesnej integrite alebo majetku uvedených osôb, ale budú sem patrič i trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti rodine a mládeži, trestný čin krivej výpovede, krivé obvinenie a podobne. Takýto trestný čin má za následok dedičskú nespôsobilosť len vtedy, ak bol spáchaný pred smrťou poručiteľa.
Zavrhnutiahodným konaním proti prejavu poručiteľovej vôle bude nepochybne prípad, kedy určitá osoba (dedič) fyzickým alebo psychickým nátlakom donúti poručiteľa urobiť závet s určitým obsahom, alebo ho donúti, aby skorší závet zmenil, prípadne zrušil. Takého konania sa dopustí aj ten, kto znemožné poručiteľovi zriadiť závet alebo kto závet sfalšuje, podstrčí závet, o ktorom vie, že nie je pravý, zničí závet alebo listinu o vydedení, prípadne zmarí realizáciu závetu alebo vydedenie tým, že zamlčí existenciu takých listín. Nevyžaduje sa pritom, aby takéto konanie dediča malo povahu trestného činu, ani to, aby k takému konaniu došlo ešte za života poručiteľa.
Poručiteľ môže odvrátiť právne účinky dedičskej nespôsobilosti tým, že dedičovi odpustí. Odpustením zaniká dedičská nespôsobilosť bez ohľadu na dôvod, ktorý ju vyvolal. Odpustenie je právny úkon, ktorý nevyžaduje žiadnu osobitnú formu. Môže k nemu dôjsť písomne, ústne alebo i mlčky (konkludentne), vždy však spôsobom z ktorého je zrejmý poručiteľov úmysel dedičovi odpustiť. Odpustenie bude možné vidieť napr. v tom, že poručiteľ, hoci vedel o trestnom čine páchateľa, ustanovil ho závetom za svojho dediča. Vo Vašom prípade by to bolo napríklad vtedy, keby ste s manželom obnovili spoločnú domácnosť a žili by ste riadym manželským životom. Odpustenie nemožne odvolať a obnoviť tak predtým zaniknutú dedičskú nespôsobilosť.
Autor: Pavol KISS
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
