Prázdniny sú už v plnom prúde a každý správny študent sa snaží ich využiť čo najlepšie, aby potom, počas školského roka, mal na čo spomínať. Dovolenky, diskotéky, nové známosti... Jednoducho všetko, čo k poriadnemu letu neodmysliteľne patrí. Ale napadlo vás už niekedy, či aj deti v detských domovoch majú takéto prázdniny? Boli sme sa teda pozrieť priamo v jednom detskom domove pri Košiciach.
Je sobota doobeda a Detský domov v Košickej Novej Vsi je akýsi podozrivo tichý. Dokonca aj malý krokodíl v teráriu pri vchode sa na človeka díva bez jediného pohnutia. "Ale, to viete. Je sobota deň upratovania. Každý má teraz plné ruky práce," vysvetľuje pani vychovávateľka Daniela Luchavová.
Budova tohto detského domova susedí so ZŠ a momentálne tu žije 5 skupín po 10 až 12 detí vo veku od 5 do 20 rokov. Ak už dieťa aj prekročilo vek dospelosti, môže ostať v domove aj naďalej v prípade, že ešte chodí do školy. Napríklad teraz tu býva aj jedna vysokoškoláčka a zopár detí nad 18 rokov. No predsa je tu v lete menej detí ako počas školského roka, pretože niektoré šli na prázdniny k vlastným rodinám. Najprv však treba preskúmať, či sú v danej rodine vhodné podmienky na to, aby tam dieťa strávilo nejaký čas. Pani vychovávateľky sa zhodujú na tom, že je to pre deti prospešné. Veď nakoniec je to ich vlastná rodina a snahou detského domova je dostať deti naspäť do rodín.
"Viete, nie je to také ľahké s prázdninami u vlastnej rodiny. Každý má doma inú situáciu. Ja by som už domov nechcel ísť. Nevydržal by som to tam, lebo rodičia majú veľké problémy. Oni by aj chceli, aby som bol s nimi, ale ani finančne im to nevychádza," hovorí 16 ročný Ernest a aj 15 ročná Jana súhlasne prikyvuje, že domov by už nešla. V tomto detskom domove však majú aj deti, ktoré trávia leto v nápravno-výchovnom ústave v Barci. To sú tí, ktorí majú problémy s prospechom alebo so správaním.
Zatiaľ čo väčšina detí poctivo upratuje, tí menší pozerajú televízor a pani vychovávateľka nám porozprávala o dennom režime detí počas školského roka a teraz cez prázdniny. "Ak idú do školy, vstávajú okolo pol siedmej, umyjú sa, upracú si izbu a najedia sa. Niektoré deti vozíme do školy my, keďže máme k dispozícii dve autá a ich školy sú pomerne vzdialené." Po príchode zo školy deti trocha oddychujú, pomáhajú pri rôznych prácach alebo navštevujú krúžky. Potom sa učia dokedy potrebujú a večer si vychutnávajú zaslúžené voľno. Menšie deti sú v izbách už okolo ôsmej, aj keď hneď nezaspia, lebo v domove je predsa len ešte nejaký ruch. No a tí starší musia byť v tichosti na izbách najneskôr o desiatej. Prípadne sa ešte môžu porozprávať s pani vychovávateľkou, ak majú nejaký problém, o ktorom nechcú hovoriť pred všetkými. "No ale cez prázdniny je to trochu inak," vysvetľuje Jana "pretože si môžme samozrejme dlhšie pospať a aj večer dlhšie pozeráme televízor, ak ide nejaký dobrý film vhodný pre náš vek. Prázdniny sú tu celkom dobré, len niekedy sa aj nudíme alebo sa nám niečo nechce."
Deti už počas prázdnin boli na pozvanie združenia Saleziánov v Borde na rekreácii. 14 detí sa zúčastnilo stanového tábora v Hermanovciach, ktorý organizuje občianske združenie Otcove srdce a jedno dieťa sa bolo rekreovať v tábore v Slovinkách. V auguste pôjde pár detí vďaka organizácii Úsmev ako dar do tábora v Mlynkoch a jedno dieťa sa zúčastní aj integračného tábora pre nevidiacich v Tajove. Koncom augusta sa chystajú tzv. rodinné pobyty. To znamená, že každá skupina z domova pôjde na 10 dňový výlet. Či už na Šíravu, Hranovnícke pleso, do Zlatej Idky, Bardejova alebo do Kurinca.
"Náš detský domov dostal aj brožúry s kupónmi na polovičné zľavy napríklad na bobovú dráhu, bowling, motokáry alebo paintball," dodáva pani vychovávateľka Luchavová vediac, že toto deti naozaj poteší. Naplánovaný je aj výlet do Slovenského raja pre dve skupiny. Samozrejme deti chodia s pani vychovávateľkami na vychádzky a zbierajú huby, z ktorých si veľmi radi robia praženicu.
"Chodíme na celodenné alebo poldňové túry. Už sme absolvovali trasu z Kavečian cez Alpinku do Košíc. Kým sa však deti na tieto výlety vychystajú, trvá im to trochu dlhšie ako cez školský rok. Dobre oni vedia, že majú čas," hovorí s úsmevom pani vychovávateľka. Po minulé roky sa konali aj dovolenky v Chorvátsku, Taliansku, či výmenné pobyty s Poľskom, ale tohto roku na to financie neostávajú...
Čo sa týka vreckového, deti od 6 do 15 rokov dostávajú 208 sk a tie staršie 312 sk mesačne. Utrácanie týchto peňazí je občas aj kontrolované, pretože deti si určite nemôžu kupovať alkohol alebo cigarety. "Kto si nasporí viac peňazí kúpi si nejaké oblečenie, ale väčšinou si kupujeme len sladkosti a iné drobnosti," vysvetľuje Ernest.
A ako je to s povinnosťami, ktoré deti majú? Raňajky, desiatu a olovrant si robia sami po skupinkách a pracujú aj na poli, kde pestujú cibuľu, paradajky, papriku, mrkvu, fazuľu, hrášok... Ako tvrdia deti, treba sa o to fakt poctivo starať, aby úroda nezarástla burinou. Istú starostlivosť treba venovať aj kvetom a andulkám, ktoré robia deťom určite radosť. "Máme vypísané aj služby, kto má čo robiť," ukazuje Jana na prehľadnú tabuľku na stene. "My vlastne nemusíme," dopĺňa ju Ernest "ale mali by sme. Keďže sme zadelení do samostatných skupín, robíme si kompletne všetky práce týkajúce sa upratovania v priebehu celého týždňa. Niekto urobí raňajky, iný desiatu a ďalší poriadok v kúpelni."
A čomu všetkému sa deti radi venujú keď majú voľno? S tým sa nám zverili Ernest a Jana: "Prázdniny sú tu celkom fajn, ale neuškodilo by viac výletov a akcií. Na diskotéky veľmi nechodíme, ale keby sme chceli, dalo by sa to vybaviť s tetami. Všetko sa dá vybaviť s tetou. Stačí len vystihnúť kedy má dobrú náladu a byť k nej milý. Boli sme skupinovo aj na rôznych koncertoch. Napríklad na Michala Davida alebo na No Name. A tu neďaleko radi hráme futbal. Dokonca aj niektoré dievčatá. Máme tu aj jedného futbalistu, ktorý hrá zápasy za obec. No a v nedeľu chodíme spolu do kostola. Ale iba ten, kto chce, lebo nie každý je tu kresťan. A ak má niekto chuť, môže si aj zacvičiť, lebo tu máme aj posilovňu."
Deti z detského domova však vôbec nie sú izolované od okolitého sveta, o čom svedčí aj fakt, že ich často navštevujú kamaráti z dediny. No nie všetci sú takí kamarátski... "Niektorí sú strašne namyslení. Veľa si o sebe myslia, ohovárajú nás a nerozprávajú sa s nami. No a pritom sme im nič neurobili," oboznamju nás Jana aj s takýmito skúsenosťami. Rómovia z neďalekej osady zas pripravili deti o 12 horských bicyklov. Niektoré z nich boli aj darované od Joža Ráža. No život ide ďalej i bez bicyklov a deti majú pravidelne dôvod aj na oslavu. Ak má totiž niekto narodeniny, tety kuchárky mu pripravia tortu a malé pohostenie. Nesmú pritom chýbať ani darčeky či spoločné fotografie.
Väčšina detí ešte nevie, čo bude robiť po odchode z domova. Zhodujú sa len na tom, že raz príde ten deň, keď sa bude treba nad tým zamyslieť, ale zatiaľ to nie je potrebné. Ale napríklad 14 ročný Miro už vie, že by chcel byť kuchárom a Ernest vidí svoju budúcnosť asi takto: "Najprv mi treba urobiť školu, a keď ju ukončím úspešne, ubytujú ma na ich ubytovni. Je to čosi ako internát, kde budem bývať a pracovať v odbore, v akom budem vyučený. Potom by som chcel ísť aj pozrieť tetu do Bardejova, lebo som ju už dávno nevidel. To je taký môj menší cieľ."
Budúcnosť detí z detských domovov spočíva buď v azylovom dome alebo sa tí šťastnejší vrátia domov. Nie vždy je však návrat do pôvodnej rodiny tým najlepším riešením. Zatiaľ si však deti z Detského domova v Košickej Novej Vsi relatívne bezstarostne užívajú leto, čoho dôkazom je aj pokojná a priateľská atmosféra vytvorená deťmi počas debaty o ich trávení leta.
Autor: myshka
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
