obecnom zriadení.
Nižňanský považuje novelu za účelovú a za nesystémový krok, ktorý nepatrí do právneho poriadku vyspelej demokratickej krajiny. Návrh zákona vrátil v pondelok Gašparovič parlamentu na prerokovanie preto, že má pochybnosti o jeho súlade s Ústavou SR a Európskou chartou miestnej samosprávy, ktorou je SR viazaná. Podľa zákona, ktorý parlament v júni schválil, je úlohou vlády vyriešiť územný spor o sídlisko Juh medzi obcou Ľubica a mestom Kežmarok, ktorý pretrváva od ich rozdelenia v roku 1992.
Poslanci vyjadrili súhlas s tým, aby kabinet v tomto spore rozhodol o zmene územia obce aj bez jej súhlasu v prípade, že po rozdelení obce nedošlo k usporiadaniu území nových obcí v súlade s verejným záujmom, ak sa urbanistická časť obce nachádza na území inej.
Vládny splnomocnenec odmieta, aby sa spory medzi obcami riešili takými utilitaristickými novelami právnych predpisov, ktoré majú všeobecnú záväznosť. Novela podľa neho zakladá nebezpečný precedens riešenia podobných otázok týmto spôsobom aj v ďalších prípadoch. Nižňanský pripomína, že hoci od vzniku sporu uplynulo už 12 rokov, právny poriadok SR poskytuje možnosti, ako takéto spory riešiť cestou, ktorá je v demokratickej spoločnosti bežná a štandardná.
Ako príklad Nižňanský uviedol, že z hľadiska efektívnosti fungovania by sa mali malé obce so 100 až 200 obyvateľmi združovať do väčších celkov. Ak by sa prikročilo k riešeniu, že vláda môže rozhodnúť o zmene územia obce aj bez jej súhlasu, pokiaľ je to vo verejnom záujme, je verejným záujmom aj efektívne fungovanie samosprávy. Nebolo by však demokratické ani správne prijať novelu zákona o obecnom zriadení, kde bude uvedený zoznam obcí, ktoré by sa mali vo verejnom záujme bez ich súhlasu zlúčiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
