Jediným bodom programu má byť pritom miera tohtoročného zvýšenia minimálnej mzdy, ktorú ministerstvo práce navrhuje zdvihnúť o necelých 500 Sk na 6 500 korún.
Rusko postupoval podľa platného rokovacieho poriadku rady, ktoré mu ukladá zvolať rokovanie do siedmich dní odvtedy, čo o to požiada niektorý zo sociálnych partnerov. Je však otázne, či sa rokovanie nakoniec uskutoční.
Zatiaľ posledné stretnutie sociálnych partnerov v závere mája totiž vláda odignorovala a zúčastnili sa ho len Rusko a štátny tajomník ministerstva školstva. Rusko vtedy argumentoval, že vláda nemá vôľu pokračovať v terajšej podobe sociálneho dialógu potom, čo odbory potvrdili svoju úzku spoluprácu s opozičnou stranou SMER. Aj teraz už neprítomnosť svojich ministrov na zajtrajšej tripartite potvrdili rezorty financií a práce. Rada je pritom uznášaniaschopná len vtedy, keď sa za každú skupinu sociálnych partnerov zúčastnia aspoň 4 z jej siedmich zástupcov.
Pozvánku na rokovanie RHSD dostali súčasní členovia tripartity, ktorými sú okrem vlády Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), ktorá vznikla v tomto roku odštiepením významnej časti zväzov od AZZZ, považuje zvolanie schôdze sa nesprávne a nekorektné.
RÚZ už viackrát upozorňovala na to, že zastupuje záujmy podnikateľských subjektov s vlaňajším obratom 845 miliárd Sk, s približne 80 percent slovenského exportu a dvojtretinovým podielom na HDP. Jej členovia zamestnávajú zhruba 270 000 pracovníkov. "Sme preto presvedčení, že rozhodujúcu väčšinu zamestnávateľov v hospodárskej sfére v súčasnosti zastupuje RÚZ a akékoľvek rokovanie tripartity až do vyriešenia reprezentatívnosti je nelegitímne," tvrdí prezident únie Anton Jura.
Novú podobu sociálneho dialógu na Slovensku by mal pritom určiť návrh zákona, ktorý je momentálne v parlamente a RHSD stavia iba do pozície poradného orgánu vlády. Jej členovia by sa mali rozrásť o všetky subjekty, ktoré preukážu svoju reprezentatívnosť.
Ak sa aj rokovanie zajtra uskutoční, sociálni partneri sa na novej výške minimálnej mzdy, ktorá bude platiť od októbra, pravdepodobne nedohodnú. AZZZ totiž podobne ako RÚZ považuje ministerský návrh za strop na hornej hranici súčasných možností ekonomiky, zatiaľ čo KOZ presadzuje, aby sa najnižší možný zárobok na Slovensku zdvihol aspoň na 7 190 Sk mesačne.
Zákon pritom hovorí, že ak ku kompromisu v tripartite nepríde do konca júla, rozhodne o miere navýšenia minimálnej mzdy samotná vláda. Tak to bolo aj v minulom roku, keď vládny kabinet určil jej sumu na terajších 6 080 Sk. RÚZ bude do budúcnosti presadzovať, aby sa inštitút minimálnej mzdy úplne zrušil, pretože ho považuje za kontraproduktívny prvok na trhu práce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
