doprava - tá napríklad v baníctve bola známa už v 16. storočí a prvá železnica v Uhorsku z Bratislavy do Serede bola vybudovaná ako konská železnica v rokoch 1839 - 46. Predtým, v r. 1836 prijal uhorský snem prvý, tzv. železničný zákon, na základe ktorého sa malo vybudovať dvanásť železničných tratí, z toho na území Slovenska z Trnavy do Košíc, z Košíc do Krakova, z Pešti do Halíče a do Viedne. Plány zostali na papieri, nebol totiž pre ich realizáciu potrebný kapitál.
Pokiaľ ide o rozvoj modernej železničnej dopravy vo svete, odštartovali ho až v 20-tych rokoch 19. storočia v Anglicku, odkiaľ sa rozšírila do celého sveta. Za necelých sto rokov bola železničná sieť vybudovaná v podstate v dnešnom rozsahu. Na územie Slovenska prišiel prvý parný vlak 20. augusta 1848 a to z Viedne do Bratislavy. Po stagnácii výstavby železničnej siete po potlačení buržoáznej revolúcie sa táto rozprúdila po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867, kedy do nej investoval štát a zahraniční investori rakúski, nemeckí, belgickí, anglickí, francúzski. Od roku 1869 do r. 1973 v Uhorsku vybudovali 4 091 km železničných tratí, z toho 889 len na Slovensku a to základné trate: Košicko-bohumínska železnica, Uhorská severná železnica Pešť Lučenec Zvolen Vrútky a iné. V 80-tych rokoch bola dobudovaná Považská železnica Bratislava Žilina a začalo sa s výstavbou miestnych železníc.
Budovanie železničnej siete poskytovalo pracovné príležitosti jednak na stavbách a jednak v prevádzke. Napr. v roku 1890 pracovalo už v železničnej doprave v slovenských župách vyše 5 800 zamestnancov a v roku 1910 až vyše 20 800 ľudí.
Vráťme sa k prvému parnému vlaku z Viedne do Bratislavy. Vtedy dali do prevádzky aj prvú telegrafnú linku v Uhorsku. I napriek tomu sa ešte takmer 10 rokov používal tzv. optický telegraf. V praxi predstavoval signalizáciu zástavkami a košovými návestidlami od jedného strážneho domku k druhému, od stanice k stanici. Elektrické zvončekové vedenie so zvončekovými prístrojmi začali používať až v 70. rokoch na Košicko-bohumínskej železnici. V r. 1872 vydali prvý jednotný návestný predpis pre celé Uhorsko. Postupne prechádzali od ručného prehadzovania výhybiek k ústrednému diaľkovému ovládaniu ťahadlami a drôtovodmi. Prvé zabezpečovacie zariadenie s elektrickým záverom výmen vybudovali v Galante v r. 1886 a prvú hradlovú sústavu koncom 19. storočia. Traťový telefón sa stal nevyhnutnosťou od 80. rokov. Potom prišiel rad aj na rušne a rýchliky. Pre zaujímavosť: r. 1848 dosahoval osobný vlak s ôsmimi vozidlami s hmotnosťou 60 ton rýchlosť 40 km za hodinu, roku 1896 s 18 vozňami s hmotnosťou 300 ton 60 kilometrovú rýchlosť. Dnes sú parné rušne muzeálnymi exponátmi, a ak má niekto šťastie previesť sa na lesnej železničke s funiacou lokomotívou považuje to za kus romantiky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
