humanizmus a osvietenectvo. Nastalo obdobie charakteristické túžbou po poznaní vedy, techniky a prírody v zmysle: "Poznaj svoju vlasť". Viedenský dvor kládol väčší dôraz na spoznávanie prameňov minerálnych a liečivých vôd, na nerastné bohatstvo zeme, popularizovali sa horstvá a prírodné krásy krajiny. Väčšia starostlivosť sa prejavovala o zdravie a vzdelávanie ľudí a pod. Príkladom osvieteneckých osobností v Uhorsku boli polyhistor Matej Bel a z oblasti Šariša k ním počítame aj J. A. Reimanna, Jána Mateja Korabinského a ďalších.
Slávnym sa stal už otec Mateja - Ján Korabinský, narodený 26. 10. 1708 v Nálepkove v okrese Spišská Nová Ves. V roku 1721 študoval na evanjelickom kolégiu v Prešove a pravdepodobne u svojho strýka v Spišskej Novej Vsi sa vyučil za výrobcu a opravára organov. Ako majster svojho remesla sa usadil v Prešove, ale čoskoro sa presťahoval do neďalekého Sabinova. Ján Korabinský postavil a opravil veľa organov na východnom Slovensku a stal sa slávny, ale slávnejší ako on bol jeho syn - Ján Matej Korabinský.
J. M. bol prešovským rodákom a uzrel svetlo sveta 23. februára 1740, v čase panovania Márie Terézie. Študoval na gymnáziu v Prešove, potom v Bratislave a v roku 1770 - 1772 ukončil štúdium teológie, filozofie, histórie a prírodných vied na univerzite v Rintelne. Po štúdiách od roku 1759 - 1769 učil na gymnáziu a súčasne bol súkromným vychovávateľom. Potom v roku 1772, po skončení štúdia v Rintelne začal pracovať v Bratislave v Landererovom kníhkupectve. Neskoršie sa stal samostatným kníhkupcom a spolumajiteľom vydavateľstva a kníhkupectva Weber - Korabinský v Bratislave. V roku 1789 pôsobil ako vychovávateľ u továrnika Hornoostela vo Viedni a svoj bohatý život dožil v Bratislave pri svojej dcére v r. 1811.
Ako 19-ročný študoval pedagogické otázky počas svojej cesty po Nemecku a na spiatočnej ceste do Prahy. Získané poznatky uplatňoval vo svojom súkromnom dievčenskom výchovnom ústave v Bratislave v r. 1763 - 1768 a v chlapčenskom konvikte v roku 1768 - 1769.
V rokoch 1773 - 1784 redigoval Landererom vydávané noviny Pressburger Zeitung a prechodne aj týždenník Pressburgisches Wochenblatt. Vtedy vydal učebnice maďarčiny pre Nemcov a ďalšie učebnice pre uľahčenie štúdia nemčiny, maďarčiny, češtiny, slovenčiny, ale aj turečtiny v rôznych kombináciách. V r. 1778 vydal almanach - Sto rodových erbov uhorských šľachticov. Z ďalších publikácií to bol Vreckový atlas Uhorska, Vlastivedná monografia Bratislavy, ktorej druhá časť už ostala v rukopise. Prepracoval sa na dobrého publicistu a bádateľa.
Roku 1785 bola zhotovená vojenská mapa Uhorska, ale aj ona ostala v rukopise. Pracovalo na nej veľa odborníkov, ale len jeden Slovák - J. M. Korabinský. On prispel k tvorbe topografických názvov. Jeho najvýznamnejším dielom je Geograficko-historický a tvarový lexikon Uhorska, ktorý bol vydaný v nemčine. V ňom podľa abecedy uvádza obce a ich vlastivedné a ekonomické charakteristiky. Cenné sú jeho topografické názvy z registra, zachytené v jednotlivých jazykových podobách. Prílohou lexikonu bola aj poštová mapa Uhorska. Podobné príručky pripravil aj pre iné časti monarchie, ale sa mu ich nepodarilo vydať.
Z lexikonu, ktorý zostavil Korabinský, potom čerpali mnohí ďalší odborníci a má svoju odbornú hodnotu dodnes. On položil aj základy geografickej štatistiky u nás a toto dielo je v súčasnosti veľmi cenné.
Venoval sa aj kníhkupectvu. Na úver za tisíce zlatých nakúpil knihy, ale nedostal licenciu v požadovanom čase a jeho spoluvydavateľ prestal s ním spolupracovať. Zadĺžil sa a kníhkupectvo bolo zrušené. Jeho majetok bol nakoniec rozpredaný na dražbe v r. 1789, ale náhodne ho podporil gróf Mikuláš Forgáč a takto získané peniaze potom investoval do slovníka o Chorvátsku a Slovinsku, ale tlač ho nevydala.
J. M. Korabinský si obľúbil svoje rodisko a neďaleký Sabinov. Aj napriek zaneprázdneniu sa zaujímal o okolitú prírodu aj keď počas života vždy zápasil s nedostatok peňazí. Aj napriek tomu preslávil Slovensko, Prešov, Sabinov a celý Šariš. Vďační Prešovčania svojmu rodákovi dali v Prešove na budovu evanjelického kolégia pamätnú tabuľu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
