Ears, ktorí majú šancu sa v blízkom období uchytiť. Nehodnotíme ich hudbu ani kvalitu muzikantov. V ich prípade nestačilo ani vyhrať nejakú hudobnú cenu alebo sa mihnúť v telke. Títo ľudia urobili pre svoj vzostup o čosi viac. Patria ku Košiciam. Sú aktívni, koncertujú, neúnavne dávajú o sebe vedieť, čo je často polovicou úspechu. Predstavujú sa vám svojimi vlastnými slovami.
Second Chance si dali druhú šancu a urobili dobre
Kapela Second Chance vznikla asi pred rokom a momentálne funguje v zostave bicie (Jožo), basa (Jožo), klávesy (Ľubo), gitara a vokál (Tibor), Michaela vokály a speváckym lídrom zoskupenia je Peter Siegfried.
"Začínali sme päť rokov dozadu v kapele Artless, ktorá svojho času i vyhrala Košický Zlatý poklad. Hrali sme tvrdú rockovú hudbu, a keď sa táto zostava rozpadla, vznikol umiernenejší Second Chance. Proste sme si dali druhú šancu. A verím že aj poslednú. Toto je podoba hudby, ktorá nás baví a maximálne charakterituje," hovorí Peťo.
Za krátke obdobie svojej existencie kapela stihla vyhrať súťaž US Steel Talent Night a postúpiť do finále Košického zlatého pokladu. Na svete je už i videoklip odvysielaný vo všetkých televíziách. Momentálne sa zbiera materiál na debutové CD, ktoré by kapela rada v dohľadnej dobe vydala. "Hráme najmä gitarový pop s prvkami rôznych iných štýlov, naše inšpirácie sú ozaj širokosiahle. Nepovedal by som, že sa niečim od iných kapiel líšime, nie je ani našou snahou líšiť sa. Snažíme sa ľuďom ponúknuť pohodu. Typické pre nás sú pomalšie, melancholické skladby," dodáva Peter, ktorý označuje svojich hudobných kolegov za ostrieľaných muzikantov a vokalistku Mišku za devízu kapely.
A v čom vidí kapela Second Chance svoje hudobné zadosťučinenie? "Pokiaľ mi niekto povie, že mu náš album spravil príjemný deň, myslím, že to je to najviac. Ceny sú pekné, no my chceme vidieť spokojných fanúšikov," hovorí líder kapely, ktorý sa stará o texty piesní, zvyšok skupiny komponuje hudbu.
"Nebojíme sa koncertovať, pokojne zorganizujeme aj dvojhodinový program. Pomaly sa nám vytvára stabilná poslucháčska základňa. Radi by sme vyrazili za hranice Košíc a skúsili šťastie tam, kde nás ešte nepoznajú," dodáva Peťo, podľa ktorého to majú hudobíci z východu ťažšie. "Myslím, že musíme dvakrát toľko makať ako ľudia bližšie Blavy, preto sme aj viac odolnejší a držíme proste spolu. A omnoho viac chceme," pokračuje Peťo. "Východ akoby bol trochu zaznávaný. Kto prerazí v Blave, nemá problém. Tam je mediálne gro, človek sa zviditeľní. Snáď nás bližšie tomuto cieľu posunie skladba s pracovným názvom Biela krieda, ktorú chceme čoskoro nasadiť do rádií ako singel a nakrútiť na ňu náš druhý videoklip."
Tomiho Kraka nakopol k hudbe George Michael
"Mal som asi desať rokov a počul som v rádiu skladbu Faith od Georga Michaela. Odvtedy som hučal do našich, že strašne chcem mať gitaru, až sa raz mama z mesta vrátila s vysnívaným nástrojom v ruke," spomína si spevák a gitarista Tomi Krak, minuloročný víťaz Košického zlatého pokladu.
"Aktívne som sa rozbehol pred dvomi rokmi, za výdatnej pomoci súrodencov Džunkovcov. Momentálne ma môžete vidieť, verím, že už so stabilnou zostavou, ktorá si hovorí Krakatak a popri mne ju tvoria bubeník Tomi, perkusionista Fero a gitarista Oskar. Tí predstavujú pevné jadro," vysvetľuje Tomáš, ktorý obsadil i štvrté miesto v debutovom ročníku súťaže US Steel Talent Night a skončil v prvej desiatke súťaže Coca Cola pop star. "Výrazne ma ovplyvnil pop a v súčasnosti skúšame s kapelou aj nejaké latino. Nevyhýbam sa experimentom ani prebratým skladbám, ale pracuje sa na tom, aby som už čo nevidieť mal výlučne vlastný repertoár," dodáva Tomáš Krak, ktorý by v letnom období rád odpálil minišnúru po kluboch aj mimo Košíc. "Moja osobná filozofia, ktorú pretavujem i do svojej tvorby je, že verím v lepšie, ale počítam s horším. Mám veľmi dobrý dojem so svojej kapely, chalani sú inštrumentálne veľmi na úrovni, myslím, že v tom je naša sila."
Na tvorbe skladieb sa podieľa kapela ako celok aj keď prvotné nápady nosí Tomi, ktorý je zodpovedný i za texty. "Moje ambície? Možno raz vystupovať pred väčším publikom na vlastnom koncerte," hovorí Tomi, ktorého skladby úspešne bodujú v poslucháčskych hitparádach rádia Kiks a Regina.
Dá sa v Košiciach hovoriť o nejakom hudobnom zázemí? Podľa Tomiho sa v meste zišla veľmi dobrá partia fungujúca na rovnakej zvukovej dĺžke. "Cítim tu veľmi prajnú atmosféru, sme stále v kontakte, navzájom si nahrávame veci, zaskakujeme za seba, pomáhame. Dúfam, že to vydrží. A negatíva? Človek prestane mať voľný čas. Musí hudbe veľa obetovať."
Bobova diéta sa "otrkávacím" skúsenostiam nováčikov vyhla
Kapela Bobova diéta funguje zhruba dva roky a jej súčasné zloženie tvorí Tina (spev), Silvia (spev), Ňaňo (zastupuje Boba na basgitaru), perkusionista Marek (a ďalší) a spevák, gitarista a flautista Molko.
"Začiatky boli veľmi rýchle. Už po mesiaci sme vyhrali košickú Portu, čo je česko-slovenský festival folkových a country kapiel. Neskôr sme postúpili do semifinále a potom do finále. To klasické začiatočnícke pretĺkanie sme nezažili, relatívne rýchlo sme si urobili meno," smeje sa Molko.
Bobova diéta úspešne boduje takmer na každom
súťažnom festivale na Slovensku, patrí medzi laureátov Strunobrania a samostatne začína koncertovať v Čechách. Kapelu akosi automaticky ľudia zaraďujú k folku, aj keď jej tvorba siaha oveľa ďalej. "Je to asi slovenskou predstavou o folku. Tunajšie skupiny v tomto žánre sú veľmi jednotvárne po rytmickej i textovej stránke. My sme síce nástrojovým zložením blízko folkovému chápaniu hudby, no kladieme dôraz na lyriku a nebojíme sa ani experimentov. Disponujeme silnou speváckou zložkou a minimalistickým hudobným sprievodom. A to už podľa mňa číri folk nie je. Nájdete u nás i jazz či latino vplyvy," vysvetľuje Molko.
Najväčšou radosťou kapely je klubové hrávanie pred menším publikom a to aj napriek tomu, že "Bobovci" nemajú problém zaujať aj na letných festivaloch. "K najbližším plánom patrí konečne vydať naše debutové CD, ktoré sme už v podobe dema nahrali. A nebránime sa ani hraniu v končinách, kde nás ešte nepoznajú."
Na margo vzťahov s ostatnými košickými kapelami dodáva, že necítia žiadnu súťaživosť či závisť, ktorá sa sem tam objaví skôr vo väčšej festivalovej konkurencii. "Toho roku sme sa preto do žiadnych súťaží nehlásili a naše vzťahy šli prudko hore," smeje sa Molko. "Tá súťaživosť možno rastie viac smerom na západ. Ono to je možno tým, že sme sa z väčšinou tunajších hudobníkov poznali už skôr, nie je problém si vypomôcť, zaskočiť," dokončí Molko so slovami, že najväčším negatívom vo pôsobení v kapele je absencia prázdnin.
Kompasom v tvorbe Ravens Blue je dobrý pocit
Kapela Ravens Blue funguje od zimy 2000 a momentálne hrá v zostave bicie, spev Rasťo Belanský, basa, spev Július Širilo, gitara Štefan Faltin, gitara, spev Peter Klema, spev Alexandra Vargovčáková.
"Ravens Blue znamená havrania modrá a vystihuje skreslené videnie samozrejmých vecí. Keď sleduješ havrana, zdá sa ti čierny, hoci v skutočnosti je tmavomodrý," vysvetľuje Peter. "Nedokážem našu hudbu charakterizovať. Každá skladba je iná, pocitová. No ľudia z kapely sú viac menej rockovo naladení."
Skupina sa slušne koncertne rozbehla, k sebavedomiu jej dopomohlo i finále Fanta Pop Star, kde spomedzi vyše 200 kapiel skončila v najlepšej sedmičke. Pred dvomi rokmi sa jej zas podarilo vyhrať Košický zlatý poklad. "No za najväčší úspech pokladám súčasnú zostavu, ktorá sa v kapele zišla. Teraz je to už skutočne o hudbe," teší sa Peťo.
Ravens Blue má na konte viacero demonahrávok s množstvom skladieb, ktoré už viackrát prezentovali i slovenské rádiá. Pri poslednom štúdiovom počine už kapele vypomáhal i klávesák Marián Čekovský. "Chceme čo najviac hrať. Momentálne koncertujeme za košickými hranicami, obchádzame si mestá na východe, vyskúšali sme si i pódiá po boku "veľkých kapiel" na letných festivaloch," pokračuje Peter. Ako dodáva, zámerom kapely nie je samoúčelné zviditeľňovanie sa v médiách, prezentáciou v rádiách či televízii chcú, aby sa ľuďom dostali do uší ich skladby. Za týmto účelom sa chystá i prvý klip kapely.
"Či existuje v Košiciach hudobné zázemie? Je tu nezvyklo dobrá atmosféra. Množstvo kreatívnych ľudí, umelcov, ktorých čas ešte len príde. Hudobné cítenie tu všade rezonuje," myslí si Peťo, ktorý neuznáva súťaženie v hudbe. "Na hudbu neexistujú meradlá," krčí plecami na margo rivality zo strany domácich konkurentov. "Myslím, že Košice sa už nemôžu veľmi vyhovárať na Bratislavu a svoju nedocenenosť. Takisto sú tu rozhlasové hudobné stanice, rovnako ako hudobná televízia, hoci blavocentrizmus ešte cítiť. Čím viac akcií sa bude na východe robiť, čo ale súvisí s peniazmi, ktoré sem tečú, o to viac bude príležitostí na zviditeľnenie sa mladých hudobníkov," uzavrie Peter a ako dodáva, Ravens Blue ide za každých okolností vlastnou cestou a nenecháva sa odradiť od dobrého pocitu, ktorú má zo života a svojej hudby.
Devízou kapely Clear je takmer 700 odohratých koncertov
"Pod názvom Clear fungujeme od mája 2000, teraz teda slávime svoje štvré výročie," prezrádza gitarista zoskupenia The Clear, Maroš Oravec, ktorý účinkuje spoločne so spevákom a gitaristom Tomášom Furmaníkom. Ich duo tvorí srdce zoskupenia, ktoré už dobre poznajú najmä Košičania. Na väčších koncertoch sa The Clear rozrastá na kapelu s bicími (Peter Kertvel) a basou (Feďo Gašparík). "Hráme rockovú, gitarovú hudbu pre bežného poslucháča. Našou devízou je tandem. Obaja sme rovnocenní partneri, neexistuje líder," vysvetľuje Maroš. "Aj keď za väčšinou tvorby stojí práve Maroš," dopĺňa kolegu Tomi.
"Maroš prináša nápady a hneď robí i texty vzhľadom na niekoľko neúspešných pokusov s oslovenými textármi. Má na starosti tiež aranžmány a kapela to už potom len nacvičí," dodáva Tomáš so slovami, že The Clear hrá už výlučne vlastnú, slovensky spievanú tvorbu, aj keď v minulosti si urobili meno najmä prevzatými piesňami. Nahraté je už i demo s 29 pesničkami, ktoré kapela ponúkla viacerým vydavateľstvám. Tie dokonca samé prejavili záujem a s jedným z nich je The Clear momentálne v jednaní.
"Niekoľko skladieb už bolo úspešne nasadených nielen v regionálnych rádiových hitparádach a náš klip na skladbu Medzi vlkmi sa tri týždne udržal na prvom mieste spomedzi 3 000 videoklipov televízie Music Box. To považujeme doteraz za svoj najväčší úspech, keďže do televízie hlasujú samotní diváci," pokračuje Maroš.
The Clear má na svojom konte ešte jeden nezabudnuteľný úspech, ktorým je prvá cena (10 000 USD) v súťaži BB Fest v Banskej Bystrici. Tu ich porota vybrala ako najlepšiu kapelu spomedzi 400 nielen amatérskych hudobníkov. "Naše ambície? Chceme byť najlepšia rocková kapela na Slovensku," usmievajú sa obaja chalani.
"V Košiciach je vôbec silný hudobný potenciál. Veľa dobrých muzikantov a kapiel. Dovolím si tvrdiť, že lepších než v Blave. Spája nás snaha presadiť sa. Musíme sa tu dvojnásobne snažiť, aby sme dosiahli aspoň polovičnú úroveň mediálnej popularity, ktorá sa venuje západoslovenským kapelám," myslí si Maroš. Ako hovorí, The Clear vďaka koncertom poznajú už i za košickými "hranicami" v Prešove, Poprade, Žiline a inde. Objavili sa už i na veľkých letných festivaloch a vôbec, koncertne je toto zoskupenie mimoriadne aktívne. "Zvládame okolo 190 koncertov ročne. Dokopy ich máme za sebou už takmer 700," doplní Tomi.
"My sa nevzdáme," odkazuje svojská kapela Sklo 2200
Kapela Sklo 2200 je na svete už štvrtý rok a momentálne funguje v aktuálnej zostave Miki - bicie, Paťo - klávesy, Rado - trúbka, Braňo - basa a Tomi spev a gitara.
"Časť kapely tvoria odídenci zo skupiny Dilemma. Mali sme trochu iné hudobné cítenie a tak sme sa rozhodli pre vlastné smerovanie. No a tak vzniklo Sklo 2200," hovorí Tomi.
Kapela sa za svoju existenciu predstavila už na viacerých letných festivaloch, pravidelne koncertuje, vidieť ste ju mohli vo finále debutového ročníka US Steel Talent Night i na minuloročnom finále Košického zlatého pokladu. Toho roku ich čaká festival Pohoda. "Na svojom konte už máme tri demonahrávky, posledná platňa vznikla teraz v januári, volá sa Víkend ulít," dodáva Tomáš.
A v čom tkvie svojskosť kapely 2200? "Prinášame dobrú náladu. A nehráme sa, že sa na niečo hráme. Hudobne sme kdesi medzi ska-funky a troškou jazzu. A celé je to na rockovom základe. Hráme vlastné, slovensky spievané skladby, občas nám na koncertoch ujde čosi od Jara Filipa, ale inak vsádzame na vlastnú tvorbu," pokračuje Tomi. "Prečo hráme? Naša tvorba má odozvu, hranie nás baví. Ale trvá to už trošku dlho. Oficiálne vydanie nášho albumu je stále vo hviezdach," krčí plecami Tomi s dodatkom, že žiadne z oslovených vydavateľstiev doteraz na ich hudbu ešte adekvátne nezareagovalo. "Mihli sme sa v telke, hrali nás v rádiách, ale nemyslím, že akási mediálna prestíž by bola našim cieľom. Chceme najmä hrať. Čo najviac," dodáva spevák.
"Nedávno som naživo videl košickú kapelu Souta Sappa a spadla mi sánka," odpovedá na otázku, či v Košiciach reálne existuje akési hudobné zázemie. "Pokiaľ tu existuje viac podobných kapiel, čo si myslím, že existuje, dá sa hovoriť o hudobnej devíze Košíc." Ako Tomáš dodáva, medzi tunajšími hudobníkmi vládne družná a prajná atmosféra, no pod rúškom rivality, čo je vraj normálne.
"Mínusy tejto roboty? Vrazíš do toho kopec prachov, času, energie často bez toho, aby sa ti to vrátilo späť. Máme skúsenosti aj s neserióznym jednaním zo strany usporiadateľov rôznych akcií. Za to, že nie sme superhviezdy, ešte neznamená, že sa k nám majú správať ako k menejcenným," krčí plecami Tomáš so slovami, že rovnakú skúsenosť má i so slovenskými vydavateľstvami. "Večný boj s veternými mlynmi."
"Našou ambíciou nikdy nebolo vydávať nejaké CD, preto sa môže zdať, že sme stále na začiatku. Tak si len hráme pre radosť. Raz snáď ľudia pochopia, že my sa nevzdáme," dokončí s úsmevom Tomáš.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
