ostatných slovenských pohoriach, ktoré tvoria súvrstvia vápencov a dolomitov. Výnimkou v tomto smere nie je ani Liptovské pohorie Chočské vrchy, kde vznikli dve takéto známe tiesňavy - Kvačianska a Prosiecka dolina. Obe patria k najpozoruhodnejším tiesňavám u nás vôbec, dnes si predstavíme Prosiecku dolinu.
Prosiecka dolina leží v strednej časti pohoria medzi vápencovo - dolomitovými masívmi chočského príkrovu vrchov Lomné (1 278 m) na západe a Prosečné (1 372 m) na východe. Medzi tieto dva vrchy sa zarezal potok Prosečianka, prameniaci v Podtatranskej brázde. Ten preťal celé pohorie naprieč, čo je v slovenských pomeroch raritou a vytvoril výrazne zarezanú, približne 4 km dlhú tiesňavu, ktorej dno je približne o šesťsto metrov hlbšie než okolité vrchy. Skalné steny tiesňavy dosahujú výšky známe zo Slovenského raja, teda niekoľko desiatok až stoviek metrov.
Azda najväčšou pozoruhodnosťou, ktorá doslova bije do očí, je však absencia vodného toku vo väčšine tiesňavy. Potok Prosečianka na viac ako troch štvrtinách dĺžkz totiž tečie neznámymi podzemnými priestormi, tratí sa už v hornej časti tiesňavy a znova sa objavuje až tesne pred jej ústím. Už to naznačuje, že oblasť Prosieckej doliny je bohatá na krasové javy povrchové i podpovrchové. Už v pramennej časti Prosiečanky na poľane Svorad nad tiesňavou je možné pozorovať niekoľko veľmi pekne vyvinutých závrtov. Charakteristické pre Prosiecku dolinu sú však ponory a vyvieračky. Jedna vyvieračka Prosečianky je tesne za kamennými vrátami, viacero ďalších, menších aj v okolitých svahoch. Zaujímavý je aj mohutný ponor na okraji poľany Svorad na hornom konci tiesňavy, kde sa Prosečianka tratí v podzemí. To, samozrejme naznačuje aj existenciu podzemných priestorov. Speleológovia evidujú na oblasti Prosieckej doliny takmer dve desiatky jaskýň, zväčša menších rozmerov.
Prechod návštevníka cez Prosiecku dolinu sa začína pri zúžení doliny, tzv. Kamenných vrátach. Tiesňava sa postupne rozširuje do časti zvanej Polhora, a keďže v nej absentujú zvuky vodného toku a jej dno nie je príliš porastené vegetáciou, pripomína atmosférou podobné suché doliny na Balkáne. V hornej časti doliny sa člení na dve vetvy - západnejšie leží dolina Červené piesky s nádherným, asi 15 metrov vysokým vodopádom, ktorý vznikol na styku dvoch rôzne odolných hornín. Východnejšie leží časť Nižný a Vyšný Straz, ktoré majú azda najdivokejší charakter v celej tiesňave, chodník tu pomocou rebríkov prekonáva skalné stupne a napokon vychádza na krajinársky nádherné poľany na Svorade.
BEDEKER
Prístup: Výstup Prosieckou dolinou je značený modrou farbou, zároveň vedie súbežne so značkou aj náučný chodník. Modrá značka a začína v obci Prosiek (600 m), dostupnej po ceste z Liptovského Mikuláša. Asi kilometer od začiatku značka vstupuje cez Vráta do samotnej tiesňavy (parkovisko pri ústí tiesňavy) . Po kratšom úseku sa tratí voda a chodník vedie suchým dnom s nádhernými scenériami. Prichádza aj cez úseky zabezpečené technickými pomôckami až k vetveniu doliny (50 min.) Vľavo odbočuje neznačený chodník k vodopádu v časti doliny Červené Piesky (10 min i s návratom), vpravo pokračuje značka cez divokú, úzku záverečnú časť doliny a vychádza na poľane Svorad pri ponore Prosečianky (1:30 h). Odtiaľ sa núka viacero možností - pokračovať po modrej značke a náučnom chodníku cez Veľké Borové do Kvačianskej doliny a Kvačian (tento úsek trvá približne 2:15 h), prípadne po zelenej vystúpiť na Prosečné (1 372 m) a zostúpiť k hornému koncu Kvačianskej doliny, ňou zostup do Kvačian (4:15 h). Možné je ísť aj zelenou značkou na Lomné (1 278 m), Eliáš (1 172 m) a Pravnáč (1 206 m) do Liptovskej Anny (3:30 h).
Zaujímavosti okolia: Liptovská Mara, Veľký Choč (1 608 m), Kvačianska dolina, Prosečné (1 372 m), Lomné (1 278 m), Pravnáč (1 206 m), Lúčanské travertíny, Bešeňovské travertíny, Sliačske travertíny, Mohylky pri Liskovej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
