JULIAN SIKA, posudzovateľ králikov
Prvým slovenským plemenom králikov je slovenský sivomodrý rex (rex ss). Vyšľachtil ho dnes už zosnulý chovateľ a posudzovateľ králikov Imrich Vanek z Holíča, a to krížením kastorexa a rysa. Jeho zámerom bolo získať nepríbuzné králiky na osvieženie krvi.
Imrich Vanek začal so šľachtením v roku 1958, vytýčený cieľ dosiahol vzájomným párením vzniknutých krížencov až v tretej generácii. Počas šľachtiteľskej práce sa mu vyštiepili králiky modré i čierne s normálnou srsťou, ale aj krátkosrsté jedince sivomodrého sfarbenia, ktoré sa nepodobali na nijaké dovtedy známe plemená. Párením medzi sebou dávali rovnaké potomstvo. Šľachtiteľ ich nazval slovenské rexi šedomodré. Za samostatné plemeno ich uznali v roku 1965.
Slovenský sivomodrý rex prešiel od svojho vzniku až do súčasnosti zložitým vývojom. Pvé králiky uvidela chovateľská verejnosť na výstave zvierat v Holíči v roku 1956. Takmer celý chov nového nádejného plemena však zničila myxomatóza v roku 1958; vtedy šľachtiteľovi uhynulo 84 králikov. K záchrane ale prispel istý chovateľ, ktorému v minulosti I. Vanek daroval zvieratá zo svojho chovu.
Prvými priekopníkmi v chove novošľachtencov boli K. Zouhar z Brna a L. Mechúra z Ružomberku. V roku 1959 šľachtiteľ požiadal o uznanie krátkosrstých sivomodrých králikov za samostatné plemeno. Uznanie sa odkladalo z rôznych dôvodov. Neskôr prvé uznané králiky registroval M. Martini a tetoval F. Veselský.
Široká chovateľská verejnosť sa o uznaní prvého slovenského králika dozvedela až v roku 1966. Prvý štandard zostavil Ing. J. Fingerland a na základe zovňajška králika stanovil aj jeho genotyp. Štandard sa zahrnul do vzorníka plemien už v tom istom roku ako perlový rex. Vyžadoval si však tzv. perlovanie srsti, ktoré nové plemeno nikdy nedosiahlo. Králiky na výstavách preto hodnotili nízko. Zaradili sa do skupiny malých krátkosrstých plemien, čo však chovateľov nelákalo. Chovu novošľachtenca neprispel ani dovoz mäsových plemien zo zahraničia v roku 1965 a neskôr. O úžitkovosti slovenského sivomodrého rexa chovatelia nevedeli takmer nič, ani organizované rozširovanie jeho chovu neprinieslo žiadané ovocie.
Genetickú analýzu nášho prvého slovenského králika urobil J. Zelník v roku 1969. Slovenský králik mal pritom priaznivý ohlas na stránkach zahraničných časopisov, určených chovateľskej verejnosti. Na výstave Interkanin 1973 v Lipsku dokonca dosiahol najvyššie ocenenie pred očami svetovej verejnosti. Medzníkom v chove slovenského sivomodrého rexa sa stala práca Vavrinca Romana, ktorý v roku 1974 vypracoval na základe svojich pokusov návrh na jeho došľachtenie. Prepracoval aj štandard, urobil novú genetickú analýzu a chovateľov oboznámil s úžitkovými vlastnosťami králika. Veľkú zásluhu na ustálení požadovaného štandardu a genotypu má Ing. Miloš Supuka.
Slovenský sivomodrý rex získava na všetkých chovateľských výstavách doma aj v zahraničí úspechy. Je skromný na chovateľské podmienky, životaschopný a plodný (8 mláďat vo vrhu). Jatočnú zrelosť dosahuje vo veku 114 dní a jatočná výťažnosť býva 58 percent. Kožušina tohto plemena je vhodná na výrobu kožuchov a módnych odevných doplnkov. V súčasnosti sa komisia pre chov králikov pri Slovenskom zväze chovateľov usiluje o jeho začlenenie medzi samostatné plemená v európskom vzorníku.
Autor: Vladimír KLOBUŠICKÝ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
