účinne so svojím okolím.
Vývin intelektuálneho obrazu človeka ovplyvňuje celý rad génov, ktoré súčasne určujú aj iné znaky duševného a telesného rázu. Pozornosť, chápavosť, pamäť, súdnosť a sebakritika sú súbežne vyvinuté buď dobre, priemerne alebo málo. Úroveň inteligencie pôsobí dokonca aj na telesnú zdatnosť. Duševne podpriemerné deti rastú pomalšie, končia rast skôr a sú častejšie postihnuté telesnými chybami.
Faktory dedičnosti a prostredia pri utváraní schopností nie sú oceňované jednotne. Extrémne sa zdôrazňuje rozhodujúci vplyv prostredia alebo rozhodujúci vplyv dedičnosti. Dedičnosť však nie je jednoduchý kombinačný proces. Dedičný podiel matky a otca sa zlučuje do novej, celkom osobitnej jednotky. U tých istých rodičov môžu od dieťaťa k dieťaťu pôsobiť dedičné činitele rozdielne.
Výskumy ukazujú závislosť nadania žiakov na ich rodičoch. Málo nadaní rodičia majú prevažne aj málo nadané deti, nadaní rodičia majú prevažne nadané deti. Pozoruhodná je určitá zhoda medzi nadaním prarodičov a vnukov.
Ak sú obidvaja rodičia nadaní, je 71,5 % detí tiež nadaných, 24,5 % priemerných a iba 3,1 % nenadaných. Naopak, ak sú obidvaja rodičia intelektuálne menej nadaní, je 5,4 % detí nadaných, 34,4 % priemerných a 60,2 % málo nadaných.
To, že pri menšom nadaní môžu mať niektorí rodičia nadané deti a nadaní rodičia deti nenadané, dokazuje, že o úrovni inteligencie nerozhodujú len rodičia, ale celý generačný komplex. Výskumy tiež ukázali, že otcov a matkin podiel v dedičnosti inteligencie sú rovnako výrazné. Domnienka, že inteligencia sa dedí hlavne po matke a že muž ako plodiaci princíp prenáša predovšetkým vlastnosti vôle, boli výskumne vyvrátené.
Záverom možno konštatovať, že na formovaní jedinca sa podieľajú tak dedičné a vrodené faktory, ako aj faktory prostredia a výchovy. Týka sa to aj inteligencie a schopností, ktoré sa vytvárajú na vrodenom základe v priebehu sociálneho učenia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
