uplynulý týždeň vodným živlom. Keď už nie psia povinnosť, tak aspoň politický bontón, rešpektovaný v každej civilizovanej krajine, káže predstaviteľom štátu zbaliť sa a trebárs aj z dovolenky prísť osobne morálne podporiť ľudí, ktorým živel zničil všetko čo mali, poďakovať sa tým, ktorí často aj s nasadením vlastného života, vodne v noci, s vypätím všetkých síl, do úmoru zachraňovali životy a majetok iných.
V piatok predpoludním dostal starosta vytopených Kapušian pri Prešove Ladislav Kokoška od záchranárov informáciu, že do zaplavenej obce sa chystá prezident. Nedočkal sa. Ivan Gašparovič pred dnešným odchodom na dovolenku už na východ nestihol prísť. Veď ako sa tešil na sobotnú hokejovú exhibíciu "Keď sa chlapci hrajú..."?! A tak len prostredníctvom médií odkázal vláde všeobecne známu vec, ktorú má v malíčku každý priemerný žiak základnej školy: Treba investovať do ochrany proti povodniam!
Ešte pred necelými dvoma mesiacmi zaliezol Gašparovič do každej diery na východnom Slovensku, kde mohol získať nejaký hlas. Akosi rýchlo zabudol, že aj vďaka východniarom sa z odpisovanej politickej nuly stal zo dňa na deň hlavou štátu.
Neunúval sa ani premiér, ani predseda parlamentu, dokonca ani ministri, štátni tajomníci, či aspoň treťotriedni úradníci z rezortov životného prostredia, vodného, lesného hospodárstva a pôdohospodárstva. Škoda. Nemohli počuť nástojčivé slová starostu Kokošku: "Štátna správa odstraňuje len následky záplav. Kým sa nezačneme vážne zaoberať príčinami, nebude pokoj."
Povodne nám zovšedneli. Opakujú sa so železnou pravidelnosťou takmer každý rok. Len škody sú väčšie. Naši generáli napriek tomu ignorujú varovania ekológov a ochranárov, ktorí roky upozorňujú na neustále znižovanie schopnosti krajiny zadržiavať zrážkovú vodu, na jej vysušovanie, na holorubnú ťažbu dreva, na nevyhnutnosť komplexne a systematicky revitalizovať povodia, na zbytočné plytvanie verejnými prostriedkami. Vodný živel minulý týždeň rukolapne dokázal, že nepomôžu žiadne regulácie potokov a riek, ani miliardové investície do výstavby nových nádrží. Že vybudované kamenné "tobogány" v Uzovských Pekľanoch za 80 miliónov, v Jarovniciach za 30 miliónov a v Renčišove za 28 miliónov korún len zväčšujú záplavovú vlnu a v oveľa ničivejšej sile ju posielajú obciam a mestám na dolných tokoch. "Keby sme tieto peniaze investovali do integrovaného systému revitalitácie krajiny, ktorý rieši príčiny záplav, problém by zďaleka nebol taký vypuklý. Z povodní sa ale u nás stáva jednoducho kšeft. Oprávnené obavy občanov sú nepodstatné," tvrdí hydrológ Michal Kravčík, nositeľ prestížnej Goldmanovej ceny za životné prostredie.
Nedajbože, aby sa naplnili katastrofické scenáre. V Noemovej arche by sa miesto pre občana zrejme nenašlo.
Mikuláš JESENSKÝ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
