zavedením finančnej spoluúčasti študenta sa pokúša presadiť stoj čo stoj. A to aj napriek veľkému nesúhlasu väčšiny študentskej obce, podporovanej skupinou vysokoškolských pedagógov, ako aj odborníkov na danú problematiku. Malo by sa tak stať niekedy v mesiaci december tohto roka. Priestor na rokovanie však Ministerstvo školstva ešte stále vidí a nebráni sa zo začiatku prípadne aj nulovým poplatkom. Jedná sa mu len o zlomenie psychologickej bariéry zo strany verejnosti a študentov. S kampaňou za spolufinancovanie vysokoškolského štúdia aj zo strany študentov v letných mesiacoch začali členovia, ako aj sympatizanti troch tzv. propravicových mládežníckych organizácií. Menovite Občiansko-demokratická mládež, Kresťansko-demokratická mládež Slovenska a Nová generácia. Je to síce slabší, no aj napriek tomu "bojový" protipól Študentskej rady vysokých škôl a iných združených odporcov spolufinancovania, nie však financovania vysokoškolského štúdia. Okrem priameho kontaktu so študentmi, v rámci ktorého ich chcú presviedčať o vhodnosti takéhoto postupu, vsadili aj na tzv. brožúrkovú metódu. Farebne a graficky nápadný leták, pojednáva vo svojich jednotlivých kapitolách o výhodách, ako aj nevýhodách súčastného, ale aj budúceho modelu. Samozrejme, o budúcom modeli môžeme hovoriť len v prípade, ak návrh zákona o spoplatnení externej, ako aj dennej formy štúdia prejde parlamentom. Podľa informácii obsiahnutých v letáku, spolufinancovanie zabezpečí spravodlivejší systém tým, že do štúdia zainvestuje štát aj študent a vytvoria sa tak zdroje na materiálno-technický rozvoj vysokých škôl. Zároveň sa zabezpečí dostupnosť štúdia pre všetky skupiny obyvateľstva navýšením zdrojov určených na pôžičky a štipendiá, ale aj motivácia a finančná stimulácia kvalitných pedagógov. Zvýšením príjmov vysokých škôl zabezpečíme podporu talentovaných študentov cez systém prospechových štipendií, ale aj zavedenie nových progresívnych metód vo výučbe, ktoré sú v súčasnosti bez finančných zdrojov len utópiou. Na základe politického tlaku, upúšťa Ministerstvo školstva od predchádzajúceho modelu 30-35% a začína sa vážne uvažovať o 40-50 percentnom zastúpení študentov majúcich právo na štipendium. V návrhu zákona sa počíta s finančnou spoluúčasťou študenta v rozmedzí od 5-30 % priemerných ročných nákladov na štúdium. S diferencovanou výškou príspevku od štátu, v závislosti od lukratívnosti študijného programu. Až 75% z vybraného školného sa má povinne použiť na rozvoj školy a 25% na rôzne typy štipendií. Počíta sa s financovaním štúdia zo zdrojov štátu pre tých absolventov, ktorí sa zamestnajú vo verejnom sektore. Ďalším prísľubom je, že ak absolvent bude mať nízky plat a bude chudobný, nemusí pôžičku vôbec splácať. Ministerstvo, aspoň v teoretickej podobe ponúka aj právne nárokovateľné sociálne štipendiá z prostriedkov štátneho rozpočtu a štipendiá, či pôžičky z vlastných zdrojov vysokých škôl, získaných zo školného. Ďalej právne nárokovateľné nízkoúročené pôžičky s odkladom splatnosti zo Študentského pôžičkového fondu a sociálnu podporu spojenú so štúdiom. Vychádzajúc zo slov autorov brožúrky, jedná sa im okrem iného aj o vybudovanie povedomia, že vzdelanie má svoju hodnotu, svoje reálne náklady a tak má aj prirodzene cenu. Podľa letáku cieľom reformy je zabezpečiť viaczdrojovosť vo financovaní vysokých škôl a tak zabezpečiť pre ne väčší balík peňazí. Ak chcete vedieť o danej problematike viac, či prípadne konfrontovať svoje názory a postoje, "natiahnite" si internetovú adresu kampane: "ZAHOĎ SVOJU KARIÉRU AK SI TO MÔŽEŠ DOVOLIŤ", www.skolne.sk. Okrem obšírnejších informácii môžete získať aj možnosť výpočtu vášho prípadného sociálneho štipendia po zavedení školného.

Autor: Peter Wolský

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.