hviezdu typu biely trpaslík, ktorá dostala označenie H1504+65. Pozoruhodné na tomto bielom trpaslíkovi je to, že mu chýbajú obvyklé povrchové vrstvy, takže má úplne obnažené jadro. Toto jadro je v podstate vyhasnutý jadrový reaktor, ktorý donedávna hviezdu "napájal" energiou. Vedci zo Spojeného kráľovstva, Nemecka a USA zamerali na túto hviezdu dva vesmírne teleskopy NASA, a to röntgenový teleskop Chandra a teleskop FUSE, pracujúci vo vzdialenej ultrafialovej oblasti. Údaje z týchto vesmírnych teleskopov umožnili stanoviť zloženie a teplotu spomenutej hviezdy. Výsledky meraní ukázali, že povrch hviezdy je extrémne horúci jeho teplota je 200 000 stupňov. Ďalšia zvláštnosť je, že na povrchu tejto hviezdy nie je žiaden vodík ani žiadne hélium, čo sa zatiaľ nepozorovalo na žiadnej inej hviezde. Povrch záhadnej hviezdy pozostáva najmä z uhlíka a kyslíka, čo je vlastne "popol", ktorý ostal po fúzii vodíka na hélium v hviezdnom jadrovom reaktore. Vedci si museli položiť otázku, prečo táto hviezda stratila vodík a hélium, ktoré nám obvykle zakrývajú pohľad do vnútra hviezdy. "Štúdium povahy popola mŕtvych hviezd nám dáva dôležité informácie o tom, ako žijú a nakoniec umierajú hviezdy, podobné nášmu Slnku. Nukleárny odpad, vznikajúci počas jadrovej fúzie, je tvorený uhlíkom a kyslíkom, ktoré sú podstatnými prvkami pre život a ktoré sa nakoniec recyklujú do medzihviezdneho priestoru, kde z nich vznikajú nové hviezdy, planéty a možno aj živé bytosti," hovorí profesor Martin Barstow z univerzity v Leicesteri. Profesor Klaus Werner z univerzity v nemeckom Tübingene povedal: "Uvedomili sme si, že táto hviezda len nedávno, z hľadiska astronomického, odstavila svoj jadrový reaktor. Stalo sa tak pred približne sto rokmi. Teraz jasne vidíme holý a vyhasnutý reaktor, ktorý kedysi napájal jasnú veľkú hviezdu." Podľa dr. Jeffreyho Kruka z americkej univerzity Johna Hopkinsa astronómovia dávno predpokladali, že mnohé hviezdy budú mať ku koncu svojho života uhlíkovo-kyslíkové jadrá. "Nikdy som však nepredpokladal, že niekedy skutočne uvidíme takúto hviezdu. Je to nádherná príležitosť na zlepšenie našich znalostí o životnom cykle hviezd," dodáva dr.Kruk. Observatórium Chandra (na snímke) objavilo aj stopy neónu, ktorý je vedľajším produktom fúzie vodíka na hélium. Veľkým prekvapením však bola prítomnosť horčíka v podobnom množstve ako neónu. Toto zistenie môže byť kľúčom k unikátnemu zloženiu hviezdy H1504+65 a potvrdením teoretického predpokladu, podľa ktorého niektoré masívne hviezdy môžu predĺžiť svoj život tým, že takpovediac spustia ďalší zdroj energie. Týmto zdrojom je fúzia uhlíka na horčík. Pretože však horčík môže byť produkovaný aj pri vzniku hélia, nie je spomenutá teória ešte stopercentne potvrdená. Konečným potvrdením by bola detekcia sodíka, čo si však vyžaduje získať údaje z ďalšieho vesmírneho observatória, a to z Hubbleovho teleskopu. Výskumný tím už dostal pridelený experimentálny čas na tomto teleskope, ktorý začne budúci rok hľadať sodík na hviezde H1504+65.
Možno ešte stručne vysvetliť, čo je to vlastne v astronómii biely trpaslík. Pojmom biely trpaslík sa nazýva posledné štádium života hviezd s hmotnosťou do približne osemnásobku hmotnosti Slnka (väčšie hviezdy explodujú ako supernovy). V priebehu svojho života hviezdy generujú energiu jadrovou fúziou (zlučovaním), a to najprv fúziou vodíka na hélium a neskôr fúziou hélia na uhlík a kyslík. Keď im začnú dochádzať zásoby jadrového paliva, hviezdy sa stávajú nestabilnými a zbavia sa svojich vonkajších vrstiev. Po vyčerpaní všetkých zdrojov termonukleárnej fúzie dôjde ku gravitačnému kolapsu zostávajúceho jadra hviezdy a vznikne biely trpaslík. Teplota pritom stúpne na približne 200 000 stupňov (to je približne 30 ráz viac ako je povrchová teplota Slnka). Pretože biely trpaslík nemá žiaden vnútorný zdroj energie, postupne vychladne. Hviezda H1504+65 je dôležitá preto, lebo je to najhorúcejší a preto najmladší známy biely trpaslík. Vo viditeľnom svetle je to nenápadný objekt, ale pri pozorovaní v röntgenovej oblasti ide o jeden z najjasnejších objektov na oblohe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
