ešte musí dostať dôveru dolnej komory parlamentu, je postavený na tom istom straníckom pôdoryse ako odstúpivšia vláda Vladimíra Špidlu a na jej čele stojí najmladší premiér v Európe i v dejinách českej demokracie - tridsaťštyriročný Stanislav Gross.
Nepotvrdili sa teda hromadné prognózy (vrátane autora tohto textu, za čo sa čitateľom ospravedlňuje), že Česko čaká dlhodobá vládna kríza. Gross poskladal svoj výber rýchlo a nekonfliktne. Prezident Klaus, opozícia i komentátori sú síce veľmi nespokojní, vzhľadom k očakávaniam je ale výsledok nadštandardný a prevládajúcou emóciou je zmierenie sa s osudom. Zdalo by sa teda, že veci sa dali na poriadok a nestalo sa vlastne nič zvláštne. Chyba optiky; to, čo sa v Česku udialo, je, že mimoriadne zavrhnutiahodným spôsobom vznikla presne taká istá vláda, aká pred mesiacom padla.
Prednosť mali jednoznačne dostať predčasné voľby (i keď je cesta k nim komplikovaná). Základy, na ktorých stojí Grossova vláda, sú totiž prehnité. Bude sa opierať o rovnako minimálnu väčšinu 101 hlasov ako Špidlova (v českej snemovni sedí 200 poslancov), ale s dvomi dôležitými zmenami: Dvaja poslanci najmenšieho partnera Unie svobody, ktorí už dávnejšie rebelovali proti koalícii a boli na odchode z klubu US, boli nahradení tým najpodiférnejším možným spôsobom; jedným ožranom, ktorý bol vylúčený z opozičnej ODS preto, lebo ho pri dôležitých hlasovaniach museli naháňať po malostranských krčmách, a jedným lojálnym náhradníkom, ktorý nastupuje po tom, čo proti pôvodnému držiteľovi mandátu Bieleszovi vzniklo podozrenie, že odchod z parlamentu si nechal dobre zaplatiť. Dodajme, že podozrenie dôvodné - pred Špidlovou demisiou Bielesz hovoril, že v parlamente zostáva ako nezávislý (dokonca koketoval s ODS). Názor na svoju budúcnosť zmenil v momente, keď bolo jasné, že Gross bude zostavovať novú vládu - keby si mandát nechal, koalícia by ani s opilcom Kottom väčšinu nemala... Je naprosto evidentné, že v polovici volebného obdobia, po prehratých eurovoľbách, keď jasná väčšina verejnej mienky túto koalíciu odmietla, postaviť rovnakú koalíciu na takýchto základoch bolo principiálne nesprávne. Jedna z otázok, ktoré si českí komentátori kladú, znie, že čo bude so stabilitou vlády, ak Petr Kott zabudne vziať antabus...
Politická korupcia a kšeftovanie s pozíciami sa stali sprievodným znakom budovania Grossovej vlády. Vypuklo sa to ukázalo pri rokovaniach s ODS, ktorej predsedovi Gross ponúkol za prípadnú toleranciu hromadu mastných flekov v štátnej správe a dozorných a správnych radách štátnych podnikov. (Nepripomína vám to niečo? - Dzurinda a "nezávislí"). Vrcholom je pridelenie lukratívnej trafiky odstupujúcemu Špidlovi, ktorý bude českým eurokomisárom. Nie preto, že by bol schopnejší ako Pavel Telička (to si nemyslí nikto - nevie ani anglicky), ale preto, aby si Gross zaviazal priaznivcov expremiéra. Podobne sa Gross pokúsil udobriť i opačné krídlo ČSSD - priaznivcov expremiéra Zemana. Celá vláda i stabilizácia (drvivou prehrou v eurovoľbách) rozkývanej ČSSD stojí na prerozdelení lukratívnych pozícií. Tu ležala najväčšia slabina Vladimíra Špidlu - fleky nerozdeľoval "spravodlivo" medzi straníckymi krídlami. Gross, ktorý je už dlho titulovaný ako hlavný personalista českej politiky, vyváženosť zabezpečiť dokáže. To je metóda, ktorou sa mu veľmi ľahko podarilo presvedčiť stranu, nech dá dôveru úplne rovnakej vláde ako bola tá Špidlova, ale pod jeho vedením.
Spôsob vzniku Grossovej vlády bude mať zničujúce účinky na český politický systém, už dosť postihnutý opozičnou zmluvou Klaus-Zeman. Je dokonale príznačné, že počas celého procesu rokovaní sa vôbec nehovorilo o programe, o tom, prečo by vlastne mala doteraz jednoznačne neúspešná koalícia pokračovať. Česká verejnosť mesiac v priamom prenose sledovala brutálnu redukciu politiky na delenie moci a koristi. Na novinársku otázku, že aký má význam pre Uniu svobody pokračovanie tejto vlády, jej predseda Němec napríklad odpovedal: "Myslíte si, že tri ministerstvá sú málo?" Esenciou tejto vulgarizácie politiky bol zápas o ministerstvo pre miestny rozvoj, ktorý ČSSD vzala práve Němcovi. Socialisti bez hanby a na plné hrdlo vykrikovali, že tento rezort chcú získať preto, lebo cezeň pretekajú miliardy z fondov EÚ. To bol pre nich taký pádny argument, že sa vzdali aj nároku na MZV a dokonca odovzdali koaličnému partnerovi všade inde prestížny rezort obrany.
Šiesta česká vláda nemôže byť dobrá a prospešná verejnosti z princípu. Vznikla len z túžby po politickom prežití aktérov a udržaní kontroly nad verejnými zdrojmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
