Ročník 1955/56
Vývoj európskeho futbalu v päťdesiatych rokoch minulého storočia pokročil tak dopredu, že regionálne súťaže ako napríklad Stredoeurópsky pohár, či Latinský pohár začali strácať svoj význam a opodstatnenie. Aj preto projekt francúzskych novinárov Gabriela Hanota a Jacquesa Ferrana zo športového periodika L´Equipe na pohárovú súťaž európskych ligových majstrov našiel živý ohlas v kruhoch funkcionárov popredných klubových celkov z celého starého kontinentu. V dňoch 2. a 3. apríla 1955 sa zišli v Paríži zástupcovia 18 klubov a lavína sa pohla. UEFA na popud FIFA prevzala s plnou zodpovednosťou patronát nad novorodeným Pohárom majstrov európskych krajín, známym u nás pod skratkou PEM.
Prvý ročník 1955/56 odštartoval 4. septembra za účasti 16 celkov, ktoré zďaleka nepredstavovali to najlepšie a najsilnejšie, čím starý kontinent disponoval. Niektoré mužstvá neboli ani majstrami svojich krajín, dokonca neskončili ani na druhom mieste v domácich najvyšších súťažiach. Čas však súril, a ak mal veľkolepý projekt G. Hanota a spol. uzrieť svetlo sveta, museli mu organizátori dať zelenú. Kuriózne je, že Nemci mali v súťaži dvoch zástupcov Rot-Weiss Essen a 1. FC Saarbrücken, patriaci pod Sársko, ktoré malo samostatné územie, vlastný futbalový zväz a len neskôr sa začlenilo do NSR. Pravda, oba celky stroskotali už v prvom kole, keď Essen podľahol Edinburghu po výsledkoch 0:4 a 1:1 a Saarbrücken po víťazstve nad AC v Miláne 4:3 prehral s ním doma 1:4. Obaja víťazi však skončili pred bránami finále, v ktorom sa 13. júna 1956 stretli v parížskom Parku princov Real Madrid Stade Reims. Zrazu vznikli veľké problémy, lebo štadión mal hľadisko sotva pre 40 tisíc divákov a lákavú dvojicu chcel vidieť trojnásobne vyšší počet fanúšikov. Napriek tomu priaznivci "merengues" verili v akýsi zázrak, ale darmo obliehali dávno uzatvorené vchody staručkého kolosu. Z prvých chýrov sa im zvýšil tlak, lebo francúzsky šampión viedol zásluhou skvelých myšlienok Kopu po desiatich minútach hry 2:0. Lenže Real nekapituloval, dirigent Di Stéfano spoluhráčov vyburcoval, do prestávky vyrovnali na 2:2. Dráma pokračovala, neskorší kormidelník galského kohúta M. Hidalgo prekonal brankára Alonsa, ale ani to nestačilo, pretože Real dal ešte dva góly a od 78. min. už vedenie 4:3 udržal až do konca. Vďaka dobrému výkonu, dvom gólom Riala, ku ktorým po jednom pridali Di Stéfano a Joseito mohol kapitán Miguel Muňoz prevziať veľkolepý pohár. Vtedy ani sám netušil, akú veľkú kapitolu otvára biely balet v najpopulárnejšej klubovej súťaži, ktorá je dodnes, avšak s názvom Liga majstrov, najlákavejšia.
Naša otázka: Mal čs. futbal v otváracom ročníku PEM svojho zástupcu?
Autor: gd
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
