dávajú to pravé kúzlo. Vodné rastliny však nie sú iba atrakciou pre naše oko, ale majú množstvo užitočných funkcií. Predovšetkým pomáhajú okysličovať vodu, súčasne však poskytujú rybám svojimi listami potrebný tieň a bránia rastu rias. Ak preto máte vo svojej záhrade rybníček alebo jazierko, poprípade o jeho vybudovaní len uvažujete, nezabúdajte ani na vodné rastliny. Aj keď najvhodnejšia doba na vysádzanie jazierka vodnými rastlinami je od polovice jari do polovice leta, mali by sme o ich vhodnom výbere začať uvažovať už teraz a na jar sa už rovno pustiť do práce.
Podľa čoho vyberať?
Predovšetkým podľa hĺbky bazénu, jeho celkovej veľkosti, zatienenia a aj podnebia. Napríklad niektoré druhy lekien potrebujú na svoj zdarný rast hĺbku okolo 2 m, zatiaľ čo mnohé pobrežné rastliny môžu byť uložené iba 5 cm pod hladinou alebo dokonca na jej úrovni. Určité rastliny zasa vyžadujú čo najintenzívnejší slnečný svit, iným naopak vyhovuje polotieň. Pri výbere v odbornej predajni alebo špecializovanom záhradníctve sa tiež nezabudneme spýtať na spôsob prezimovania. Aj keď väčšina vodných rastlín prečká zimu v exteriérových podmienkach, existujú i teplomilné druhy, ktoré musíme vo vhodnej nádobe uložiť do nevykurovanej miestnosti, kde teplota neklesne pod bod mrazu. A nakoniec nezabudnime ani na vysádzací pomer, ktorý vymedzuje optimálnu veľkosť životného priestoru pre jednu rastlinu. Bolo by škoda nakúpiť za drahé peniaze množstvo rastlín, ktoré by si potom navzájom bránili v raste.
Päť hlavných skupín vodných rastlín:
Lekná patria k rastlinám, po ktorých vďaka ich rozmanitým kvetom zatúži snáď každý majiteľ záhradného jazierka. Okrem estetickej funkcie však majú i rýdzo praktickú funkciu. Poskytujú rybám životodarný tieň a zabraňujú rastu rias. Najlepšie sa im darí v pokojných vodách bez vodometov a kaskád alebo by od nich mali byť aspoň umiestnené čo najďalej. Vysádzame ich obvykle v keramických nádobách alebo vo vysádzacích košoch sprvu do menšej hĺbky a až neskôr ich spúšťame na dno. Na zdarný rast potrebujú dostatok slnka a priestor, niekedy až 2,3 m2 vodnej plochy na jednu rastlinu. Vysádzací pomer sa však môže meniť podľa veľkosti rastliny a intenzity rastu.
Okysličovacie rastliny
Ako už sám názov napovedá, zásobujú vodu kyslíkom, potlačujú rast zelených rias a rozkladajú odpad produkovaný rybami. Spomeňme napríklad iskiernik vodný, červenavec plávajúci, perutník močiarny, bublinatku obyčajnú, stolístok a ďalšie. Tým sa potom stávajú zdrojom potravy i miestom na párenie. Obvykle sa predávajú ako zväzky odrezkov, ktoré sa sadia do nádoby so špeciálnou pôdou, kde v malej hĺbke zakorenia a až potom sa spúšťajú hlbšie do vody. Skúsenejší záhradkári ich nechávajú zakoreniť tak, že na spodok každého zväzku priviažu kameň a nechajú ho klesnúť ku dnu. Týmto rastlinám vyhovuje väčšinou preslnené stanovisko s rozlohou 1,4 m2 na jednu rastlinu.
Hlbokovodné rastliny
O ich spôsobe vegetácie i tento krát napovedá samo zaradenie. Obvykle ich ukladáme v nádobe na najhlbšie miesta jazierok, kde sa ich koreňom darí najlepšie. Rastliny pokrývajú hladinu svojimi plávajúcimi listami a kvetmi, pri niektorých druhoch priamo vyrážajú nad povrch. Tu opäť chránia vodný povrch pred priamymi slnečnými lúčmi, čo do určitej miery zamedzuje prehriatiu vody a poskytuje útočisko rybkám. Na zdarný rast potrebuje pre seba jedna rastlina približne 1,4 m2 vodnej plochy. K najtypickejším predstaviteľom patrí aponogeton, kvitnúci na jar a na jeseň bielymi kvetmi s čiernymi peľnicami.
Pobrežné rastliny
Prevažná časť rastie na plytkých brehoch v maximálnej hĺbke 30 cm, ale väčšinou menej. I ony majú za úlohu zatieniť časť vodnej hladiny, ich hlavným poslaním však je dekorácia okrajov vodnej plochy. Vysádzajú sa buď priamo do pôdy po okrajoch rybníčka alebo do košov, ktoré sa spočiatku umiestňujú tesne pod vodnú hladinu a postupne presúvajú do predpísanej hĺbky. Odporúčaný vysádzací pomer je približne 0,5 m2 vodnej plochy na jednu rastlinu.
K najznámejším druhom patrí puškvorec s valcovitým kvetenstvom, žlto kvitnúce záružlie, či čarodejka vyznačujúca sa žltými kvetmi s červenými škvrnami.
Plávajúce rastliny
Nepotrebujú pre svoj život ukotvenie koreňov v zemi, živiny odoberajú priamo z vody, po hladine ktorej voľne plávajú. Záhradkári ich dávajú do svojich jazierok väčšinou iba v počiatočnej fáze vysádzania na ochranu vodnej hladiny pred slnečnými lúčmi, skôr ako sa rozrastú lekná. Potom sa ich obvykle zbavujú alebo ich aspoň pravidelne pretrhávajú, pretože mnohé z nich sa veľmi rýchlo množia a udusili by v jazierku všetko živé. Našťastie väčšina patrí k teplomilným druhom, ktoré neprežijú mráz. Otužilejšie rastliny však klesnú ku dnu, kde prezimujú. K typickým predstaviteľom patrí vodný hyacint s fialovomodrými kvetmi, vodnianka žabia alebo Pistia startiotes, ktoré majú iba nenápadné kvietky.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
