okrese za prácu s koňmi. Koňom sa venuje od svojich šiestich rokov, kedy sa s rodičmi presťahovala z Čiech do Komáran. Už tretí rok pôsobí ako inštruktorka na ranči Breziny v podhorskej obci Pavlovce, v ktorej sa v rámci agroturistiky darí rozvíjať cestovný ruch. Skúsenosti nabrala v Komáranoch. Po zrušení tamojšieho jazdeckého oddielu pôsobila v Stropkove, neskôr v Prešove. Potvrdila, že v oddieloch bola práca s koňmi predsa len iná, poznačená drezúrou, na ranči je to podstatne uvoľnenejšie. - V Prešove som sa venovala parkúru, ale bolo to dosť náročné súťaženie, - uviedla J. Tarkaničová, ktorá prešla z parkúrovej driny na uvoľnenejší western. Dodala, že sa nehrnie do súťaženia, skôr sa chce venovať ľuďom a učiť deti jazdiť. Podľa Jany, ktorá má za sebou trinásťročné skúsenosti s uvedeným zvieraťom, práca s koňmi vyžaduje celého človeka. V lete začína od skorého rána od piatej hodiny pasením a končí neskoro večer. Okrem kŕmenia a čistenia koní, učí deti jazde na koni, venuje sa jazde na koči, vozeniu v kruhu, v zime zase lyžovaniu za koňom, jazde na saniach, či túram a sprevádzaniu záujemcov do Slánskeho pohoria. Zároveň sa stará aj o pomocníkov, učí ich ako sa ku koňom správať či ako ich cvičiť. Záujem o výcvik na koni je podľa nej veľký nielen zo strany slovenskej, ale aj zahraničnej klientely. V jeseni má nastúpiť na strojnícku fakultu, zároveň si chce urobiť trénerskú licenciu a koňom zostane určite verná i naďalej. O lásku sa momentálne s mužmi veľmi nedelí. - Jeden sa rysuje, ale ten je momentálne vo Švajčiarsku, keď sa vráti, uvidíme, - smeje sa Jana. Pokiaľ ide o financie tvrdí, že chov jedného koňa je určite lacnejší ako chov štyroch psov, ktorých má doma.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
