menšie či väčšie sadzovité, hnedočierne nepravidelné, čiastočne zmývateľné škvrny. Okrem toho bývajú na nich zelenočierne porasty s hlúčikmi čiernych, kruhovite usporiadaných bodiek, ktoré pripomínajú muší trus - mušince.
Intenzita príznakov s dozrievaním plodov stúpa. Ide o hubovité choroby. Sadzovitosť jabĺk a hrušiek (Gloeodes pomigena) vytvára bohato vetvené podhubie (mycélium) patogéna, ktoré sa za vlhkého počasia môže rozrásť na celý povrch plodu. Prichytené je na kutikule, z ktorej sa vyživuje. Povlaky sa z plodu ľahko odstraňujú, napríklad navlhčenou handričkou. V niektorých prípadoch preniká podhubie hlbšie medzi bunky pokožky. Vtedy sa už povlak nedá zo šupky odstrániť.
Rozmnožovacie orgány patogéna, tzv. pyknídie sa vo veľkom množstve tvoria na konárikoch divorastúcich jabloní, vŕb, javorov a trniek. Obsahujú veľké množstvá spór - konídií, ktoré sa prenášajú na jablone a hrušky, kde za priaznivých podmienok vyvolávajú primárne infekcie. Takými podmienkami sú daždivé počasie a vysoká relatívna vlhkosť vzduchu, obmedzený pohyb vzduchu, tienisté polohy, teplota okolo 20 oC. K infekciám dochádza 2 až 3 týždne po odkvitnutí a prvé príznaky (inkubačná doba) pozorujeme po 10 až 12 dňoch.
Toto ochorenie vystupuje často spoločne s mušincovitosťou jabĺk a hrušiek (Schizothyrium pomi). Jej charakteristickým príznakom sú kruhovite usporiadané zhluky plodničiek. Podhubie je podobne ako pri G. pomigena prichytené na kutikule, respektíve preniká na pokožku. Životný cyklus, nároky na vonkajšie podmienky oboch patogénov sú podobné. Huba S. pomi prezimuje peritéciami na listoch javora, duba, mahónie, ruže, na ihliciach niektorých konifer a na lodyhách stavikrvov. Od mája do septembra askospóry primárne infikujú jablone a hrušky. Sekundárne infekcie sa rozširujú konídiami (máj až september) za rovnakých poveternostných podmienok.
Pôvodcovia oboch chorôb sú povrchové parazity (epiparazity). Mycélium žijúce na kutikule sotva ohrozuje vývin plodu, čo zvádza k názoru, že ide len o kozmetickú chybu. Ak mycélium preniká na pokožku (epidermu), takéto plody sa predčasne scvrkávajú a znižuje sa ich skladovateľnosť. Zvyšovaním nárokov na vzhľad a kvalitu plodov stúpa aj význam ich škodlivosti. Pozorovali sa určité rozdiely v napadnutí podľa farby plodov. Odrody s hrubšou kutikulou na plodoch bývajú viac napádané.
Sadzovitosť a mušincovitosť jabĺk a hrušiek sa môže zamieňať s tzv. čerňovkami. Tie vytvárajú čierne povlaky na plodoch, listoch a konárikoch znečistených medovicou, teda sladkými výkalmi vošiek a mér. Na nich sa vyživujú rôzne saprofytické huby, napríklad z rodov Alternaria, Capnodium, Cladosporium, Pullularia a iné.
Najúčinnejším ochranným opatrením je obmedzovanie podmienok, ktoré umožňujú výskyt a šírenie choroby. S nimi musíme počítať už pri zakladaní sadu alebo záhradky, najmä vo vlhších a drsnejších polohách. Je to výsadba do širších sponov, ktorá aj pri rozrastení sa stromov umožňuje prístup svetla, pohyb vzduchu do korún stromov, udržovanie nízkej vlhkosti vzduchu, rýchle usychanie listov aj plodov po daždi a rose. V rokoch so slabou násadou plodov a bujným vegetatívnym rastom skracujeme letorasty už v skorom lete, čím uľahčíme prienik postrekovej zmesi, zlepšíme jej pokryv listov i plodov. Za normálnych poveternostných podmienok sa proti týmto chorobám nerobí špeciálne fungicídne ošetrenie; stačí zásah proti chrastavitosti jabloní a hrušiek. Vo vlhkejších rokoch, v drsnejších polohách ako i v lokalitách s pravidelným výskytom týchto chorôb sa odporúča ošetrovať koncom augusta až začiatkom septembra. Aplikujú sa jeden až dva postreky, s intervalom 10 až 14 dní. K postrekom možno použiť nasledovné fungicídy: Dithane M 54, Novozir MN 80, Polyram WG, Fundazol 50. Používajú sa vysoké dávky postrekovej zmesi s dôrazom na dodržanie ochrannej lehoty (21 dní).
Autor: Ing. Jozef MOLNÁR, CSc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
