starosti, ako radosti. Pôvodne tu malo vzniknúť ukážkové bývanie vozíčkárov s ideou integrácie telesne postihnutých v centre mesta medzi zdravých ľudí. Najprv zlyhal nápad ako taký, pretože ani z hľadiska medziľudských vzťahov, ani z hľadiska bezpečnosti obyvateľov to vôbec nebolo vhodné riešenie. V takýchto prípadoch musí mať totiž občan stálu opateru a domy by mali mať domovníkov, alebo iné zabezpečenie, čo dom plný ťažko postihnutých ľudí odkázaných na pomoc druhých neposkytoval. Druhá chyba - technická, vznikla už v zárodku tohto projektu - namiesto 2, 3, 4 izbových bytov boli postavené 1, 2 a 3 izbové. Tie jednoizbové boli ale pre vozíčkárov nepoužiteľné, pretože takto postihnutý človek potrebuje celodenného asistenta, pomocníka, ktorý by v ideálnej situácii s ním mal v tom byte bývať, čo je v jednoizbovom byte nemysliteľné. Toto ale nie je ten hlavný problém, ktorý nájomníkov tohto bloku trápi...
"Celý blok bol zaradený do režimu osobitného určenia, čo znamená, že nájomník bytu v bytovke svoj byt nemôže vymeniť, predať, odkúpiť a čo je najhoršie, po úmrtí telesne postihnutého člena rodiny tento byt nemôžu ďalej obývať pozostalí zdravotne nepostihnutí členovia rodiny," začal svoje rozprávanie Ing. Ladislav Pleša, prezident spoločnosti SPORTINVALID a predseda Komisie pre debarierizáciu mesta Košice. "Obyvatelia tu žijú takmer ako na internáte. V dôsledku toho sú celé rodiny v neustálom strese pre hrozbu straty strechy nad hlavou. Pre túto neistotu obyvatelia bytovky strácajú záujem na zveľaďovaní a obnove interiéru a exteriéru, čo skracuje celkovú životnosť stavby s vplyvom na znižovanie kvality bývania. Dokonca, tendenciou je nezakladanie či nerozširovanie vlastnej rodiny pre nemožnosť garancie generačného obývania bytu."
Na začiatku bola žiadosť o odkúpenie bytov do osobného vlastníctva, ktorú v roku 2002 podali nájomníci spolu s petíciou Mestu Košice. Toto malo byť riešenie stabilizácie bývania a zároveň aj nákladov súvisiacich s bývaním, ktoré sú v porovnaní s bežnými bytmi neúmerne vysoké. Odvtedy uplynuli 2 roky a to bez reakcie na predmetnú žiadosť a preto nájomníci začali hľadať iné riešenie. "My by sme chceli túto bytovku z režimu osobitného určenia vyňať zo zásadných dôvodov a to, že súčasná legislatíva už zabezpečuje nebariérové bývanie priamo na tom mieste, kde postihnutý človek býva, zabezpečuje nebariérové bývanie kdekoľvek, nielen v týchto špeciálnych bytoch. Okrem toho Zákon o sociálnej pomoci umožňuje postihnutému občanovi získať kompenzačný príspevok na debarierizáciu bytu až vo výške 200 000 Sk, takže občan nie je nútený odsťahovať sa zo svojho pôvodného bytu, može v ňom pohodlne ostať bývať. V súčasnosti platí zákon, že každá nová bytovka musí mať aspoň jeden byt určený pre bezbariérové bývanie, čo tiež rieši problém bezbariérových bytov."
O stanovisko k problému sme požiadali magistrát mesta Košice, ktorý nám prostredníctvom hovorkyne Zuzany Bobríkovej poskytol takúto odpoveď: "V zmysle Všeobecného záväzného nariadenia č. 34 o podiele bytov, ktoré si mesto ponechá vo svojom vlastníctve na zabezpečenie bývania pre sociálne slabšie vrstvy svojich obyvateľov, mesto Košice pre sociálne účely disponuje aj bytovými objektami pre zdravotne ťažko postihnutých občanov. Je to spolu 64 bezbariérových bytových jednotiek na Šoltésovej č. 7 - 9, Talinskej č. 1 a Čechovovej ulici.
Momentálne je v poradovníku sociálneho referátu zapísaných 45 žiadateľov, ktorí spĺňajú kritériá na pridelenie bezbariérového bytu. Záujem o pridelenie teda existuje. Nie každý žiadateľ však dokáže splniť podmienky, ktoré vyžaduje pridelenie bytu v nájomnom dome na Čechovovej ulici. Na výstavbu tohto domu si mesto zobralo pôžičku od Štátneho fondu rozvoja bývania. Na jej splácaní sa podieľajú obyvatelia bytov, preto sú v podmienkach na pridelenie zakotvené hranice príjmu, ktoré žiadatelia musia spĺňať, aby boli schopní splácať v nájomnom aj úver. Zo 45 ľudí v poradovníku nikto tieto podmienky nespĺňa, pretože nemá dostatočný príjem.
Ak by mesto vyňalo bezbariérové byty spomedzi bytov osobitného určenia a odpredalo ich nájomníkom do osobného vlastníctva, neostali by mu žiadne. Ekonomická situácia mesta spôsobila že za posledných 10 rokov bol postavený len jeden obytný dom. A tak hoci súčasná legislatíva pri výstavbe nových domov investora zaväzuje, aby určité percento novopostavených bytov bolo bezbariérových, ak sa stavia minimálne, aj počet nových bytov je minimálny. Mesto sa nemôže vzdať existujúceho počtu bezbariérových bytov, pretože by ich nemalo ako nahradiť.
V prípade, že nájomník bezbariérového bytu zomrie a pozostalým zanikne nárok na jeho používanie, bytová komisia rieši situáciu rodiny pridelením iného bytu.
Vysoké nájomné je problém, ktorí trápi obyvateľov v starších bezbariérových bytoch. Mesto o tomto probléme vie a snaží sa nájsť spôsob, ako ho vyriešiť. V navrhovanej koncepcii sociálneho bývania sa počíta s tzv. mestským príspevkom na bývanie, ktorým by mesto zo svojho rozpočtu prispievalo na bývanie pre určité skupiny obyvateľov. Zatiaľ je však takéto riešenie nedostupné z jediného dôvodu - mesto nemá dostatok finančných prostriedkov."
Podľa Ing. Plešu je existencia takých "bezbariérových centier" už neodôvodnená, pretože: "ponuka týchto bytov v Košiciach je väčšia ako dopyt. Napríklad na Čechovovej ulici je niekoľko bezbariérových bytov, ktoré sú prázdne. Podobne na Tallinskej, kde tieto byty obsadzujú občania s amputovanými rukami, alebo ostávajú prázdne. Takže takáto ochrana bytov pre ďalšie generácie zdravotne postihnutých nie je absolútne potrebná, nemá zmysel. Dnes to už nevie nikto odôvodniť, ani štát. Takéto špeciálne byty sa už nestavajú a ani nebudú stavať, pretože zákon to už ošetril spôsobom, ako som už spomenul. Vnímam to ako diskrimináciu, pretože obyvatelia týchto bytov sa nemôžu rozhodnúť, že si byty odkúpia. Túto diskrimináciu sa snažíme odstrániť. V roku 1999 sme všetci obyvatelia - nie za každý byt jeden nájomník, ale naozaj všetci obyvatelia spísali petíciu o tom, že žiadame o vyradenie tohto bloku z užívania osobitného režimu. Písomnú odpoveď sme ale nedostali. Písomné vyhlásenie sme poskytli aj poslancom mestského zastupiteľstva, aby to odsúhlasili. S pánom primátorom sme sa osobne stretli znova tohto roku, pretože aj napriek tomu, že zákon predpisuje maximálnu hranicu nájomného, napríklad ja som mal za môj 3 izbový byt vo februári 2004 - 10 200 Sk. + telefón a káblová televízia + upratovanie, ktoré nemáme zabezpečené, tak prečo by sme ho mali platiť?"
Obyvatelia bytov sa obrátili na projektanta a ten vypracoval posudok. Na základe 56 nameraných odchýliek tento blok nezodpovedá kritériám režimu osobitného určenia.
Podľa Ing. arch. Milana Motýľa, vedúceho projekcie Stavoprojektingu Košice, ktorý vypracoval technické posúdenie bytový dom Šoltésovej 7 - 9 nespĺňa požiadavky horeuvedených zákonov v týchto jednotlivých kritériách podľa vyhlášky MŽP č. 532/2002 Z. z. a jej prílohy:
Okrem iných sú v technickom posúdení napr. tieto odchýlky:
- dvere nemajú šikmé držadlá z oboch strán, parapety okien v bytoch nespĺňajú vyhláškou požadovanú výšku - sú vyššie o 100 mm, čo zabraňuje telesne postihnutým osobám vo výhľade, balkónové dvere sa otvárajú smerom von, ich zatváranie je nezvládnuteľné pre ťažko telesne postihnutého. Prahy v bytoch odmedzujú schopnosť pohybu, vypínače osvetlenia a zástrčky sú umiestnené tak, že sú nedosažiteľné pre všetky osoby s rôznymi druhmi telesného postihnutia, vnútorné zariadenie neumožňuje variabilné využívanie z pravej alebo ľavej strany podľa stupňa postihnutia.
V spoločných priestoroch domu:kamenná dlažba vstupu nie je protišmyková, výškový rozdiel na prístupovom chodníku nespĺňa povolený sklon, výťahy nemajú sklopné sedadlá ani držadlá vo výške 750 mm, privolávače na chodbách nemajú hmatateľné označenie a umiestnenie ovládacieho panela vedľa výťahu (pri stene) neumožňuje dostať sa s vozíkom k ovládaču výťahu tak, aby bolo možné výťah privolať. Únikové cesty sú riešené len u 1. NP, z ďalších podlaží je únik možný len výťahom, tento nemá riešené napojenie na náhradný zdroj v prípade výpadku elektrickej energie, čím nespĺňa požiadavku STN 730833 Z5 čl. 36.1, chodby pri zadných vchodoch sú užšie o 300 - 600 mm ako je požiadavka vyhlášky. Dvere, ktoré sú v súlade s požiarnými predpismi opatrené systémom BRANO neumožňujú samostatný pohyb osobám na vozíčku alebo osobám s barlami. Práčovňa, sušiareň, ani sprcha, ktoré sa nachádzajú v spoločných priestoroch nie sú vybavené pre pohyb vozíkov...
Na základe vyššie uvedeného Vám doporučujeme požiadať stavebný úrad v zmysle zákona č. 189/1992 v znení neskorších predpisov o prekvalifikovanie bytov osobitného určenia na bežné nájomné byty, píše sa v posudku Ing. Motýľa.
"Okrem toho máme stanovisko Okresného úradu, že užívateľom niektorých bytov v tomto bloku poskytol príspevok na debarierizáciu," pokračuje L.Pleša. "Nutnú následnú debarierizáciu bytov realizovali samotní nájomcovia aj za pomoci osobitného štátneho príspevku, čo potvrdzuje aj vyjadrenie Uradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice. Navyše pre byty stavebne určené na trvalé bývanie telesne postihnutých sa zákonne vyžaduje zabezpečenie únikových ciest na každom obývanom podlaží a evakuačný výťah. Táto podmienka taktiež nie je naplnená, čo potvrdzuje aj vyjadrenie Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach. Všetky tieto závažné skutočnosti sú v rozpore s právnou definíciou bytu osobitného určenia, z ktorého dôvodu byty na Šoltésovej 7 - 9 nemôžu byť kategorizované ako byty osobitného určenia.
Aj toto je jedn z dôkazov, že tento dom nespĺňa kritéria na fungovanie v režime osobitného určenia a preto by mal byť z neho vyňatý."
Na základe žiadosti Spoločnosti Sportinvalid zistilo Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Košiciach 26. mája 2004 po obhliadke so zástupcami Sportinvalidu nasledovné:
Každá sekcia predmetného domu je vybavená nákladným výťahom, ktorý je možné použiť pre účely evakuácie osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu, tento však nie je napojený z rozvádzača pripojeného na náhradný zdroj. Uvedené je v rozpore s čl. 36.1 STN 73 0833 Z5. Bytový dom podľa vyjadrenia zástupcov spoločnosti Sportinvalid bol projektovaný v roku 1985, pred účinnosťou zmeny Z5 predmetnej STN 73 0833.
Požiadavka evakuačného výťahu ako aj spôsob napojenia na náhradný zdroj vyplýva aj zo všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku ochrany pred požiarmi, platných v súčasnosti.
S nádejou, že trápenie obyvateľov bytov na Šoltésovej ulici sa čoskoro skončí uzavrel svoje rozprávanie Ing. Ladislav Pleša. Problém obyvateľov domu na Šoltésovej ulici ale nie je len jeho problémom. Okrem Košíc sú takéto bloky aj v iných slovenských mestách, spolu je ich asi 10. Postup riešenia a jeho výsledok by mal byť podľa signatárov petície precedensom uplatniteľným pre všetky ostatné takéto bloky na Slovensku.
"Stavebný úrad v rámci svojho konania je čiste viazaný zákonným rámcom, ktorý nemôže presiahnuť a má všetky objektívne dôvody rozhodnúť podľa nášho návrhu. Avšak vyjadrenie mesta môže byť benevoletnejšie, za použitia aj nerelevantnej protiargumentácie. Preto pripomínam, že predmetné vyjadrenie náš tím, ale aj celá obec telesne postihnutých v Košiciach, bude považovať za politický postoj odvodzujúc z politickej nominácie kanditátov na post primátora a poslancov zastupiteľstva. Pokiaľ aj napriek právnej a odbornej argumentácie naša požiadavka v správnom konaní neuspeje, sme rozhodnutí využiť právo na súdnu ochranu a vo veci ďalej postupovať spôsobom, ktorý platná legislatíva umožňuje, a to nie len v záujme tu bývajúcich, ale principiálne v záujme všetkých občanov so zdravotným postihnutím na Slovensku, ktorých sa podobná problematika týka," uistil L. Pleša.
Autor: Natália Novotná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
