klimatickým podmienkam, rastú v podzemí jedného kopca v Revúckej vrchovine podivné kvety z minerálu aragonit.
Ani tu si však príroda svoj nevšedný klenot hlboko v zemi neuchránila pred zvedavým človekom novoveku.
Písal sa rok 1954 a pretože Hrádok sa nachádza medzi mestečkami Štítnik a Jelšava, kde sa človek zaujímal o nové ložiská magnezitu, aj tieto časti Gemera skúmali geológovia.
Chlapi z Geologického prieskumu zo Spišskej Novej Vsi už v podzemí i v horninách na povrchu zeme videli všeličo. Ibaže to, čo ich užasnutým očiam osvietili karbidové lampy v podzemí Hrádku, videli napospol prvýkrát v živote. Na belasosivastej farbe horniny rástli utešené biele aragonitové kvety. Boli ich tam celé hniezda- vyzerali ako chumáče tráv, ako fantastické plastiky s povykrúcanými tenkými ihličkami, ako kryštáliky ľadu. Známy, žiaľ už zosnulý skúsený košický jaskyniar inžinier Mikuláš Erdös, ktorý patril k veľkým obdivovateľom tejto jaskyne raz povedal. "Nečudo, že nad tvarmi minerálu pri Ochtinej stáli v údive aj skúsení geológovia. ‚Výhonky' aragonitu sa tu doslova vzopreli zemskej príťažlivosti a rastú si ako chcú, čím v jaskyni vznikla naozaj neobyčajná výzdoba."
Správa o zaujímavom objave pri gemerskej obci Ochtiná sa rýchlo rozletela do sveta. Na prírodný skvost v podzemí Hrádku boli zvedaví geológovia, jaskyniari - i turisti. Netrvalo dlho a padlo rozhodnutie sprístupniť túto európsky významnú prírodnú zvláštnosť aj verejnosti.
Kým sa však tak stalo aj oficiálne, snehobiely minerál sa stal predmetom veľkého záujmu nelegálnych návštevníkov.
Nečudo, vo svete patrí medzi vyhľadávaný dekoratívny kameň. Interesoval však aj vandalov. Do podzemia mierili často veľké skupiny záujemcov o prehliadku - a mnohí si domov odniesli surovo povylamované kúsky aragonitu. Tým na vzácnej výzdobe tejto slovenskej jaskyne spôsobili nevyčísliteľné a aj nenahraditeľné škody. Jedna z najväčších podzemných lúpeží, ktorej sa dopustili mladí muži, vykonávajúci základnú vojenskú službu v Jelšave, mala aj súdnu dohru. Do Ochtinskej aragonitovej jaskyne, ktorá je zapísaná do UNESCO zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva, mieria ročne stovky návštevníkov z celého sveta- v Európe totiž niet podobnej jaskyne.
Aj v prvých šiestich mesiacoch tohto roku uzrelo podzemné skvosty v hlbinách Hrádku takmer 13 000 návštevníkov. Prehliadková trasa v tejto jaskyni je dlhá viac ako pol kilometra a človek sa tu cíti ako v rozprávke. Veď jubilujúca slovenská jaskyňa je jedinou, ktorá ľudským očiam predstaví v Čarovnej chodbe, v Mliečnej ceste, v Mramorovej či Oválnej sieni i v priliehavo nazvanej Hviezdnej sieni zázračné železné kvety z aragonitu snehobielej farby.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
