pomysleli, že nielen Dóm, ale aj traja katolícki kňazi by mohli patriť do kalvínskej cirkvi. Preto ich vojaci pod vedením Juraja I. Rákocziho 4. septembra 1619 obkľúčili v Kráľovskom dome, ktorý stál na mieste dnešného kostola Najsvätejšej Trojice. Rákociho zmocnenec ponúkal misionárom Maďarovi Štefanovi Pongrácovi a Poliakovi Melicharovi Grodieckemu, ako aj kanonikovi Chorvátovi Markovi Križinovi (ktorý si odskočil z Košickej Novej Vsi iba na návštevu) život, ak sa zrieknu katolíckej viery.
Na nich to však nezabralo, a tak ich nechali hladovať. Ich jasný a pevný postoj nemohli zmeniť ani prízemnosti ako bitie, bičovanie a opaľovanie ich tiel fakľami. Mučeníci sa v posledné chvíle svojich životov modlili, ba volali na slávu Ježišovi a Márii. Takýto pokoj rozdivočil vojakov až tak, že Melicharovu hlavu rozsekal veliteľ osobne. Ostatných usmrtili tiež a ich telá hodili do jamy s výkalmi. Udialo sa to v noci zo 6. na 7. septembra. 1619.
Ráno sa katolícke i kalvínske Košice zjednotili v pobúrení nad vykonaným činom. Mesto však bolo stále v moci protihabsburského vzbúrenca Gabriela Betlena a takisto aj telá mŕtvych. A bola to ženská diplomacia spojená so šarmom kňažnej Kataríny Forgáčovej, ktorá vymohla ich telá po 7 mesiacoch späť pre katolícku cirkev. Na tanečnej zábave prisľúbila tanec samotnému Betlenovi pod podmienkou, že jej ich vydá. Katarína potom mohla pozostatky nechať previezť do Nižnej Šebastovej pri Prešove a potom do svojho sídla v Hertníku pri Bardejove. Neskôr putovali do Trnavy.
Už o pár rokov ostrihomský arcibiskup navrhol vyhlásiť ich za blahoslavených. Prešetrovanie ich života a smrti trvalo skoro 3 storočia, ale nakoniec to pápež Pius X. učinil (1905). Preto onedlho ich pozostatky rozdelili do kostolov tých miest, kde pôsobili, čiže aj do Košíc. V deň 300. výročia ich smrti to, čo z nich zostalo v Košiciach, preniesli z kostola Najsvätejšej Trojice do Dómu.
Tam v r. 1923 postavili v strede, napravo od uličky, neogotický oltár košických mučeníkov. Vyrezali ho v Banskej Štiavnici a je jedným z "najnovších" v Dóme. V jeho strede je reliéf Božského srdca a pod ním modliaci sa mučeníci (aj keď sa žiadna ich podoba nezachovala). Ako ich mučili, to vidno na zadnej strane oltárnych krídel. Spredu sú horeuvedené štyri kostoly, ktorými relikvie putovali, kým sa nedostali aj do tohto oltára.
Najväčšia sláva bola, keď pápež Ján Pavol II. prvýkrát v histórii slúžil omšu v Košiciach a v rámci nej ich vyhlásil za svätých. Z troch mučeníkov sa stali traja patróni mesta. A je len typické pre Košice, ktoré sa rady ukazujú ako národnostne tolerantné mesto, že jeden bol Poliak, druhý Maďar a tretí Chorvát.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
