pomalšie dozrievanie zrna. Ako sa tohtoročný vývoj počasia prejaví na úrode hustosiatych obilnín? Svoj názor na tento a ďalšie problémy týkajúce sa zberu obilnín vyjadril Timotej MIŠTINA, riaditeľ Výskumného ústavu rastlinnej výroby (VÚRV) v Piešťanoch.
- Obyčajne neskoršie dozrievanie zrna priaznivo vplýva na vývoj porastov hustosiatych obilnín. V tomto roku pomohlo počasie najmä jarnému jačmeňu. Ten sa pre stále dažde dostal do pôdy neskoro a keby malo počasie v čase jeho dozrievania rovnaký priebeh ako vlani, bola by to pre túto plodinu úplná katastrofa. Roľníci ho zasiali na 205-tisíc hektároch a práve kvôli oneskorenému vývinu nezahorel. Takže úrody sú vcelku sľubné, aspoň sa tak ukazujú. Zásluhu na tom má len niekoľkodňové prerušenie mierneho leta tropickými horúčavami v čase od 17. do 23. júla. Skrátka letné počasie bolo také, aké má na Slovensku byť, to znamená teploty okolo 24 až 25 stupňov Celzia. Teploty blízko 30 st. C by mali byť u nás výnimkou.
Súhlasíte s doterajšími odhadmi, že tohtoročná úroda obilnín by mala byť lepšia ako v predchádzajúcich rokoch?
- Platí to predovšetkým v prípade ozimnej pšenice a repky. Pšenica mala dobré podmienky od jesene až do začiatku zberu. Náš odhad úrod sa pohybuje v rozmedzí od 4,3 do 4,7 tony z hektára, čo je podstatne viac ako v uplynulých rokoch. O jačmeni platí, čo som už povedal - sial sa neskoro, často do veľmi vlhkej zeme. Obdobie na konci vegetácie však bolo priaznivé a mnohé napravilo. Pracovníci nášho ústavu robili odhady úrod, podľa ktorých jarný jačmeň dá v priemere 3,4 - 3,6 tony z hektára.
Lenže okrem prírodných podmienok vplývajú na výšku úrod aj ďalšie faktory...
- Dodržiavaniu správnych pestovateľských zásad bráni v mnohých prípadoch nedostatok financií v prvovýrobe. Roľníci musia často používať necertifikované osivo a šetria aj pri používaní priemyselných hnojív či fungicídov, likvidujúcich hubovité choroby.
Je nesporné, že priebeh počasia do značnej miery ovplyvňuje aj kvalitu zrna...
- Práve zrážky tesne pred začiatkom zberu spôsobili, že kvalita jarného jačmeňa na poliach VÚRV je nižšia ako v predchádzajúcich rokoch. Celkovo očakávame veľké regionálne rozdiely aj v kvalite zrna pšenice. Z celorepublikového pohľadu bude zrejme iba priemerná.
V druhej polovici júla prišiel už spomenutý tropický týždeň. Nezahorelo zrno?
- Informácie z prvovýroby i naše pokusy ukázali, že k zahoreniu obilia neprišlo, pretože zrno už bolo vtedy naplnené.Tratila sa z neho len voda, jej obsah klesol z 22 - 25 percent na 10 - 14 percent. Bol to v podstate užitočný jav, obilie nebude treba toľko sušiť.
Keby ste mali zhodnotiť situáciu podľa jednotlivých regiónov, k akým záverom by ste dospeli?
- Priebeh počasia bol veľmi variabilný. V okolí Trnavy a Piešťan je stále dosť sucho, kým pri Nitre a Topoľčanoch pomerne vlhko a v Trenčianskom kraji bolo i niekoľko prudkých búrok a krupobití, ktoré úplne zničili úrodu. Na severe a východe Slovenska ešte koncom júla sústavne pršalo. Situácia je teda zložitá. Dobré však je, že obilninársky najproduktívnejší juh Slovenska mal dostatok zrážok, takže porasty sú tam lepšie ako po iné roky. Úrody pšenice a repky by sa mohli priblížiť k svojim rekordom za ostatných 12 rokov. V prípade repky drží zatiaľ rekord rok 1992, kedy dosiahla priemerná úroda 2,55 tony z hektára. V tomto roku sa k tejto cifre môžeme priblížiť. Dokonca aj na mnohých poliach, kde repku chceli na jar vyorať, pozberali 3 tony z hektára. Počasie vie naozaj robiť zázraky. Pšeničný rekord 4,8 tony z hektára sa vzťahuje k roku 1994 a teraz za ním veľmi nezaostaneme.
Myslíte si, že odrody obilnín, ktoré používajú naši poľnohospodári, sú na požadovanej úrovni?
- Odrody pšenice a jačmeňa, ktoré sa u nás uplatňujú, sú vyšľachtené predovšetkým na Slovensku a dosahujú požadovanú úrodovú i kvalitatívnu úroveň. Problém je v tom, že mnohí pestovatelia nemajú peniaze na nákup šľachtených osív a používajú osivo necerfitikované, neraz aj merkantil. Čiže odrody sú dobré, osivo však neraz nezodpovedá požiadavkám. Žiaľ, v tomto roku nedostali šľachtiteľské subjekty, či už súkromné alebo štátne, od štátu ani halier na šľachtenie. To tu ešte nebolo. Spôsobí to úpadok šľachtenia osív na Slovensku, čo následne zvýši cenu osiva. A to nielen pre licenčné poplatky, ale aj z toho dôvodu, že šľachtitelia budú musieť zvýšiť ceny, aby vôbec prežili. Sú to míľové kroky k postupnému zániku nášho poľnohospodárstva.
Ako obstoja podľa vás naši obilninári na trhu Európskej únie?
Nemôžeme sa porovnávať s vyspelými krajinami, kde roľníci dostávajú vysoké dotácie a tak dávajú plodinám všetko, čo potrebujú. Roľníci si tam môžu dovoliť zaplatiť vysokú cenu za osivo. Okrem toho štát prostredníctvom štátnych výskumných inštitúcií dotuje tvorbu špičkových šľachtiteľských materiálov. Najťažšiu fázu šľachtenia skrátka financuje štát.
Mám pocit, že vás v súvislosti s budúcnosťou nášho poľnohospodárstva, a teda i obilninárstva čosi trápi...
- Musíme v ústave prepúšťať ľudí. Výskum a šľachtenie, žiaľ, idú dolu vodou. Domnievam sa, že peniaze pôvodne určené na rozvoj poľnohospodárstva smerovali do automobilového priemyslu. Poľnohospodár sa u nás nepovažuje za rovnocenného partnera s pracovníkmi iných odvetví. Mám dojem, akoby si naši politici mysleli, že potraviny sa dajú doviezť z cudziny a poľnohospodárstvo možno takpovediac hodiť cez plece. Neberú pritom do úvahy ekonomickú, ekologickú či sociálnu dimenziu agrárneho odvetvia.
(prevzaté z Roľníckych novín)
Autor: vh
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
