Julian SIKA, posudzovateľ králikov
Plemeno Nitriansky králik - Ni., vzniklo v roku 1977 a je zaraďované medzi tzv. mäsové plemená králikov. Podstatný podiel na jeho vzniku má doc. Ing. Jaroslav Zelník, CSc. (1925 až 1986) z Nitry, ktorý si vytýčil šľachtiteľský cieľ - získať populáciu zvierat s typickým exteriérom a vysokými ukazovateľmi mäsovej úžitkovosti. - Využil pritom kombináciu vysokej plodnosti, intenzity rastu a jatočnej výťažnosti troch východiskových plemien.
V prvej etape šľachtenia recipročne páril ruské a francúzske strieborné králiky. Ich potomstvo (Fl generácia) sa ďalej párilo medzi sebou, pričom v F2 generácii sa vyberali čierne akromelanické fenotypy. Ich príbuzenským párením vznikali samičky pripúšťané kalifornským samcom 92-1066cs127.
Selektovaním zvierat s modrým sfarbením a ich ďalšou príbuzenskou plemenitbou vznikla línia P, ktorá bola základom pre uznanie nového plemena -nitrianskeho králika. Počas chovu plemena sa korigoval štandard sfarbenia. Pôvodný genotyp predpokladal výskyt buď dominantnej alely G (zonálna distribúcia pigmentu v srsti - aguti, divé sfarbenie) alebo homozygotne, recesívnej konštelácie dd (homogénne rozdelenie pigmentu po celej dĺžke chlpu). Podľa najnovšieho výkladu vzorníka (1995) je genotyp nitrianskeho králika v géne pre distribúciu pigmentu (G) jednoznačne charakterizovaný konšteláciou aliel dd. Teda úplný genotyp je an an BB CC dd GG. Šľachtiteľská práca v populáciách nitrianskeho králika sa koordinuje v rámci chovateľského klubu KANINO od roku 1977, ktorý združuje do 100 členov. Pravidelne sa organizujú výstavy, typizácie a ďalšie formy hodnotenia exteriéru, ktoré prispievajú k zvyšovaniu úrovne i propagácii tohto plemena. Zo známych propagátorov tohto plemena, ktorí majú veľký podiel na jeho rozšírení medzi ostatných chovateľov treba spomenúť p. J. Andackého z Čábu, R. Arpáša zo Svätoplukova, Ing. Š. Šušlíka z Nitry, J. Bačíka z Topoľčianok, no najväčšie chovateľské či výstavné úspechy dosiahol z regeneračného a kmeňového chovu Peter Šípoš z Chabran pri Topoľčanoch.
Ideálna hmotnosť pri tomto plemene je od 4,25 do 5,00 kilogramov. Telo je zavalité, valcovité, s rovnomerne rozloženým osvalením, vpredu i vzadu rovnako široké, zadná časť je dobre zaoblená. Chrbtová línia je rovnomerná. Končatiny sú silné, stredne dlhé, s polopriameným postojom. U starších samíc je povolený malý, dobre sformovaný lalok. Srsť je hustá, pružná, s lesklým pesíkom. Jej
dĺžka je asi 3 centimetre. Hlava je silná, so širokou nosnou a čelnou partiou a dobre nasadená k telu.
Ušnice sú silné a mäsité, dobre osrstené a na koncoch zaoblené. Ideálna dĺžka ušníc je 11 až 12 centimetrov. Znakmi sú sfarbená maska, ušnice, končatiny a chvost. Maska je oválna a zasahuje do
úrovne očí. Farba ušníc je pri koreni ostro ohraničená. Znaky hrudných končatín zasahujú po lakťový kĺb, pri zadných končatinách po pätu. Základná farba je biela, farba znakov je sivomodrá so svetlejším odtieňom. Pri koreni ušníc a na okrajoch masky a na rozhraní bielej srsti je žltohnedé, ostro ohraničené lemovanie. Chvost je na povrchu sfarbený menej intenzívne, na spodnej časti je svetlejší až biely. Farba očí je svetločervená s tmavočervenou zrenicou. Pazúriky sú rohovitej farby s rôznou intenzitou odtieňa.
Autor: ors
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
