Pozrime sa na písané aj nepísané podoby týchto dohôd v rôznych historických etapách vývoja ľudstva a v rôznych kultúrach.
Prvotnopospolná spoločnosť - V 50 až 200 člennej tlupe udávala pravidlá v sexe žena. Muž nielenže nemal na sex automatické právo (a kde nie je právo, nie je ani povinnosť a naopak), ale musel si ho tvrdo zaslúžiť kvalitným úlovkom. Ak nebola žena s úlovkom spokojná, robila drahoty. Sex ako prostriedok odmeny muža ženou tak v drsných podmienkach doby kamennej pomáhal prežiť všetkým členom tlupy. Žena musela správne odhadnúť mieru prejavovanej nespokojnosti, aby muža motivovala k najlepšiemu úlovku, a neodradila ho od všetkých snáh.
Staroveký Egypt - Z manželskej zmluvy vyplývala manželova povinnosť zabezpečiť finančne manželku aj všetky deti. Nezaručovala však žiadnemu z manželov právo na sex, a tobôž ani neukladala povinnosť ho poskytnúť. Pohlavný styk sa ale v starovekom Egypte prevádzal ako istý druh športu. O ukojenie telesnej potreby si otvorene povedali ako muži tak aj ženy, rozšírená bola homosexualita a bisexualita, obcovanie s deťmi, zvieratami, mŕtvolami. Čo nám dnes pripadá odporné, bolo normálne - spôsoby a morálka sú záležitosťou dohody.
Islám - Korán povoľuje slobodnému mužovi až štyri manželky, pokiaľ ich dokáže zodpovedajúcim spôsobom uživiť a bude sa k nim chovať spravodlivo. Ak zahŕňa toto "spravodlivé" chovanie aj sex, možno z práva na sex poskytovaný jednej žene vyvodiť to isté právo pre ďalšie tri - a povinnosť muža im ho poskytnúť. Muž ďalej musí všetkým svojim manželkám dopriať oblečenie a samostatný dom alebo aspoň miestnosť. Ale za určitých podmienok neposlušná žena tieto práva stráca.
Židia - Predmanželská zmluva v židovskej kultúre vymedzuje práva a povinnosti manželov - mužom ukladá povinnosť ctiť, živiť a chrániť manželky a dbať o ich zabezpečenie v prípade rozvodu - o sexe sa priamo nezmieňuje.
Kanonické právo - Súčasné kanonické právo ako neoddeliteľná súčasť práva katolíckej cirkvi hodnotí manželský zväzok ako "dôverné celoživotné spoločenstvo vzájomnosti a lásky zamerané predovšetkým na plodenie a výchovu detí". Operuje pojmom "podstatné dobro" manželstva, do neho zahŕňa aj právo na pohlavný styk a povinnosť ho umožniť. Ide o "poskytnutie trvalého a výlučného práva na vlastné telo a manželské úkony, konané prirodzeným spôsobom a vedúce k plodeniu. Toto vraj "veľmi napomáha vzájomnému vzťahu medzi manželmi a umožňuje im zdokonaľovať ich lásku"
Autor: Ko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
