Naučili sme sa požadovať, podrobovať sa a unikať od zodpovednosti. Ak požadujeme a bezohľadne presadzujeme svoje záujmy, potierame tým toho druhého. Požadovať sme sa naučili na základe napodobovania iných, ktorí nám hovorili, radili, čo robiť a čo si o niečom myslieť.
Ak sa podrobujeme, vzdávame sa toho, čo chceme, aby sa stalo a to v prospech toho druhého. Súčasne očakávame od neho za svoje správanie kladné reakcie, čím sa naše podrobovanie len zvýrazňuje a posilňuje a tým vlastne potierame samých seba.
Únik od zodpovednosti uskutočňujeme vtedy, keď sme ako požadovační alebo podriaďujúci sa nedosiahli to, čo sme chceli. Ak volíme únik, potierame nielen samých seba, ale aj toho druhého.
Uvedené tri spôsoby uskutočňovania medziľudských vzťahov sú uplatňované za účelom vlastnej výhry. V skutočnosti to môžu byť spôsoby stratové. Jeden vyhráva, druhý prehráva a po dlhšom čase strácajú obaja.
Existuje aj ďalší spôsob, jednoduchý, ale málo uplatňovaný, pretože nás tomuto spôsobu takmer nikdy neučili, čo môže znamenať, že v arzenáli nášho správania môže chýbať. Je ním deklaratívne správanie. Jeho podstata spočíva v tom, že o veci hovorím v 1. osobe, teda nie hovorí sa, či zistili sme, ale ja hovorím, ja som zistil a pod. Vyzývam aj toho druhého, aby vyjadril aj on svoje želania, to, čo chce. Keď to obaja urobíme, potom môžeme pojednávať o rozdieloch našich želaní a na základe dostatočne doložených údajov dôjsť k rozhodnutiu. Toto správanie nemožno stotožňovať s kompromisom. Kompromis znamená asi toto: "Keď ty mi teraz dáš vyhrať, ja ti dám vyhrať nabudúce". Problém je v tom, že obaja musia sledovať, kto je na rade, čo sa nie vždy podarí a potom dochádza k nedorozumeniam. Pri deklaratívnom správaní nedochádza k žiadnemu zostatku.
Každý z nás je zodpovedný za svoje správanie a učiť sa meniť jeho spôsoby je dôležité z hľadiska zlepšenia úrovne našich medziľudských vzťahov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
