Fatru. Maximálnu výšku dosahuje na Veľkom Kriváni (1 709 m), nepochybne najpopulárnejším kopcom Malej Fatry je však Veľký Rozsutec (1 610 m). Ten sa vypína nad Vrátnou dolinou na severovýchodnom okraji hrebeňa, spádovo už v oravskej oblasti Jánošíkovho kraja okolo Terchovej a Zázrivej.
Kto raz videl Rozsutec a má k horám hoci len elementárny vzťah, určite zatúžil dotknúť sa jeho temena, lebo vizáž tejto hory patrí skôr do oblasti fantázie, než bežnej reality. Keď sa nadeľovala krása, stál v rade zrejme niekoľkokrát, viacerí vychýrení fajnšmekri ho považujú za najkrajší vrch Slovenska vôbec. Jeho typický skalnatý profil ostro kontrastuje s malebným okolím a oblými tvarmi hrebeňa na susednom Stohu. Veľký Rozsutec má aj dvojníka, Rozsutec Malý (1 343 m), ktorý si svojim čarom tiež príliš nezadá s väčším bratom, ba kolmé steny má hádam aj mohutnejšie.
Oblasť Rozsutcov patrí k najcennejším príkladom zložitej geologickej a geomorfologickej stavby centrálnej časti Karpát. Mimoriadne atraktívny, bralnatý ráz vrchu má na svedomí nasunutie dvoch príkrovových sérií Západných Kaprát na seba - konkrétne chočského príkrovu na krížňanský príkrov pri vrásnení. Pôvodná doska chočského príkrovu bola silno narušená najmä eróznymi a gravitačnými silami. Vrcholové časti Rozsutca budujú prevažne strednotriasové dolomity, ktoré sú nasúvaním dvoch príkrovov na seba výrazne rozrušené a vytvorili početné skalné formácie - veže, steny, útesy, ihly, tiesňavy, ale aj sutinové násypy a žľaby.
Azda krajinársky najcennejšou časťou Rozsutca je dnes už verejnosti neprístupné Skalné mesto pod západnou stenou Veľkého Rozsutca. Leží vo výške 1 075 metrov a vyniká množstvom atraktívnych útvarov, tvorených tvrdým triasovým dolomitom. Žiaľ, aj nadmerná návštevnosť tohoto územia spolu s prirodzenou deštrukciou územia spôsobili, že pohyb v Skalnom meste je nebezpečný a zakázaný. Za návtševu však stoja tiesňavy, ktoré vymodeloval potok na severnom úpätí Rozsutca - teda Horné diery a Tesná rizňa. Dohromady sú dlhé vyše dva kilometre a ponúkajú atraktívne vodopády, obrie hrnce, pričom prechod cez ne zabezpečujú rebríky a reťaze.
Na podložie tejto oblasti sa viaže mimoriadne vzácne rastlinstvo, ktoré robí z Rozsutcov jednu z najunikátnejších floristických lokalít Slovenska. Vyskytujú sa tu viaceré endemity, pričom druhové zastúpenie je vzhľadom na rôznorodosť a členitosť územia veľmi bohaté. Zaujímavé sú aj lesné porasty s pôvodnými drevinami a v nich žijúce živočíšne druhy, nevynímajúc ani veľké šelmy.
Oblasť Rozsutcov je od roku 1967 na rozlohe 842 hektárov prírodnou rezerváciou, zároveň aj súčasťou Národného parku Malá Fatra.
BEDEKER
Prístup: Veľký Rozsutec je prístupný len počas sezóny, oficiálne sa naň od 1. októbra do 30. júna nesmie chodiť. Pre pešieho turistu je mimoriadne atraktívna cesta zo Štefanovej (625 m) po po žltej značke do sedla Vrchpodžiar (745 m) a na križovatku Podžiar (35 min.). Tu sa začína atraktívny výstup po modrej značke hore tiesňavou Horné diery - Tesná rizňa. Značka postupne vychádza na lúky a do sedla Medzirozsutce (1 200 m, 2:15 h). Tu sa dá odbočiť doľava na vrchol Malého Rozsutca (1 343 m, 30 min., po zelenej výstup po reťaziach). Doprava však začína výstup v severných svahoch Veľkého Rozsutca po červenej značke. Najskôr stúpa prudko lesom, prejde cez skalnatú výhľadovú kótu a vychádza pod skalné bloky vrcholovej časti. Vstupuje do výrazného žľabu, neskôr kľučkuje pomedzi skaly a postupne vychádza až na vrchol (1 610 m, 3:30 h) s fantastickým výhľadom. Zostup je technicky náročný, zabezpečený v sutinových žľaboch a skalných rebrách reťazami. Po tomto úseku vstúpi chodník do lesa a odtiaľ vychádza na rozložité sedlo Medziholie (1 185 m, 4:30 h). Odtiaľ vedie zelená značka najskôr poľanami, neskôr lesom späť do Štefanovej (625 m, 5:45 h).
Zaujímavosti okolia: hrebeň Malej Fatry - Veľký Kriváň (1 709 m), Stoh (1 607 m), Poludňový grúň (1 460 m), Chleb (1 646 m), tiesňavy Horné, Dolné a Nové Diery, Vrátna dolina, Šútovský vodopád, Terchová, Zazrivá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
