ich smrť blízkeho zastihne nečakane. Väčšinou sa vyzbiera rodina medzi sebou," hovorí Marcela Čajková, ktorá už vyše desať rokov zaobstaráva všetky potrebné záležitosti okolo pohrebov.
Majiteľ pohrebnej služby Victory's Viktor Bandžák doporučuje ľuďom, aby si platili životnú poistku, pretože práve z nej sa pohodlne dajú zaplatiť pohrebné náklady. Niektoré pohrebné spoločnosti ponúkajú pohreb na splátky. "Najlacnejší sociálny pohreb, ktorý objednávajú štátne orgány pre bezdomovcov alebo ľudí, ktorí nemali nikoho, vyjde na cca osemtisíc. Pozostáva zo sociálnej truhly a spopolnenia v krematóriu. Naša spoločnosť vlastní na tento účel sociálnu hrobku, do ktorej ukladáme urny týchto zosnulých, pričom majú aj meno na náhrobnom kameni."
Priemerný kremačný pohreb vyjde na 25-tisíc. V tom sú zahrnuté pohrebné služby, rečník, kvetinová výzdoba, rakva a prevoz. Klasický pohreb do zeme je drahší, pozostalí musia okrem rakvy, kvetín a všetkých náležitostí, zaplatiť miesto na cintoríne na 20 rokov a dať si urobiť hrobku. "Nájomné na hrobku pre dve osoby stojí 15 969 Sk na dvadsať rokov, ide len o miesto na cintoríne. Okolo dvadsaťtisíc potom stojí vybudovanie a zakrytie dvojhrobky, ďalšími výdavkami sú pohrebné služby. Celková suma závisí od toho, akú rakvu, či kvetinovú výzdobu si pozostalí vyberú. Podľa mojich skúseností ľudia vedia, koľko taký pohreb stojí. Na pohreb si väčšina našetrí ešte za svojho života," hovorí konateľ správcovskej spoločnosti Rekviem Karol Kačmary.
Klasický pohreb sa tak môže vyšplhať cez 50-tisíc.
Najdrahší pohreb, ktorý organizovala Marcela Čajková, stál vyše tristotisíc korún. "Boli to Rómovia, mali na to našetrené na knižke. Objednali si pomník zo žuly s cenou cez 130-tisíc, rakvu za 48 -tisíc korún, náročnú kvetinovú výzdobu."
Aj Viktor Bandžák má skúseností s klientami, ktorí chceli pre svojho nebožtíka len všetko najlepšie.
"Drevené truhly, tzv. americké s vysokým leskom, v ktorých sa vidíte tak jasne, že sa môžete aj oholiť, sa pohybujú od 15 do 100-tisíc s intarziami a čalúnením vo vnútri. Sem tam sa objaví zákazník, ktorý má o takúto truhlu záujem. Výnimkou nie sú ani pozostalí, ktorí neváhajú za mramorové náhrobné kamene zaplatiť 60-tisíc a viac. Počul som aj o prípade, že pozostalí chceli rakvu s krištálovým vrchom a bolo im vyhovené."
Zaujímavý je aj zvyk dávať nebožtíkom do truhly rôzne predmety, ktoré mali za života radi, alebo by sa im podľa pozostalých mohli na druhom svete zísť. Nie je ničím nezvyčajným, keď nebožtík dostane do truhly mobilný telefón. "Okrem už klasických ploskáčikov s pálenkou, piva, či cigariet, majú aj vskutku zvláštne želania. Napríklad jedna pani chcela, aby jej manžel, ktorý bol za života zimomravý, bol v truhle teplo oblečený a ešte zakrútený v perine. Splnili sme jej to, veď zákazník náš pán."
Na pohreboch dnes nie je výnimkou, že sa hrajú obľúbené pesničky zosnulých. "Na cintoríne je k dispozícii celý repertoár pesničiek, ale pozostalí si môžu priniesť aj iné podľa vlastného výberu. Pamätám sa na pohreb svojho kamaráta, ktorý si želal pesničku od Whitney Houston z filmu Bodyguard. Ešte teraz po niekoľkých rokoch ma doslova mrazí, akú atmosféru vytvorila," spomína Bandžák.
Ani na pohreboch nie je núdza o kuriózne až bizarné situácie. Pracovníci pohrebných služieb majú veru rôzne zážitky. "Zažili sme aj bitku pozostalých. Mladej pani zomrel manžel a ona sa neznášala so svokrou, ktorá sa ujala vybavovania pohrebu. Nevestu naschvál uviedla do omylu, že pohreb bude o deň neskôr. Nevesta to zistila, prišla na obrad a po ňom sa pohádali a začali sa mlátiť. Naši zamestnanci v kremátoriu ich vytlačili von, pretože tam máme sklenené výplne, aby si neublížili a nenarobili škody," hovorí Karol Kačmary z Rekviem.
"Keď som ako rečníčka pracovala v pohrebnej službe v Technických službách, prišla raz dedinská žena v kroji a zahlásila, že ´prišla vybavic pohreb pre svojho chlopa. Chvalabohu, že ho už net,´ povedala. Bol to pijan. No museli sme sa veľmi ovládať, aby sme sa nerozosmiali," spomína Marcela Čajková, ktorú podľa jej slov na toto povolanie "usmernil Boh a tak ho berie ako svoje poslanie na zemi."
Kuriózny prípad, v ktorom sám učinkoval, prežil aj Viktor Bandžák. "Priviezli mi do firmy truhlu pre nebožtíka, ale mne sa zdala akási prikrátka. Tak som si do nej ľahol, aby som ju vyskúšal skôr, než bude neskoro. Čo čert nechcel, presne v tej chvíli vošli zákazníci a ja namiesto za stolom, som ich vítal v truhle," usmieva sa Bandžák, ktorý je navzdory svojmu povolaniu veľmi veselým človekom.
Zaujímavý názor má aj na Zajacovu reformu zdravotníctva. "Zdá sa mi, že pohrebov po zásahoch Zajaca akosi ubudlo. Podľa mňa to má súvislosť s liekmi, ľudia ich už nejedia toľko ako predtým a sú preto zdravší. Veď nebolo zvláštnosťou, že niekto bral aj štyri druhy liekov na jednu chorobu."
Podľa pohrebníkov sa nedá povedať, v ktorom mesiaci v roku sa najviac umiera. Zhodujú sa v tom, že porekadlo Marec, poberaj sa starec, v praxi nie vždy platí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
