dieťa. Už pred narodením existujú dve rozdielne predstavy o tom, ako by prírastok do rodiny mal vyzerať. Po vstupe novorodenca do života sa matkine predstavy rýchlo prispôsobia každodennej realite. Problém nastáva vtedy, keď si nastávajúca matka svojho drobčeka príliš idealizuje. A potom namiesto pokojne spiaceho anjelika musí zvádzať úporný boj s vrieskajúcim čertíkom, ktorý každú chvíľu budí mamu zo spánku. Rozdiel medzi predstavou a skutočnosťou vedie k frustrácii, ale aj k pozitívnej psychóze.
Podľa psychológov to bezdetné rodiny majú neporovnateľne ťažšie. Dlhodobé skúsenosti z oblasti psychológie rodiny svedčia o tom, že so stresom materstva sa najmä ženy vyrovnajú neporovnateľne ľahšie ako s bezdetnosťou. Každý z nás je konfrontovaný so starodávnou tradíciou, že zdraví dospelí ľudi sú "povinní" splodiť aspoň jedného potomka. Ďalšie problémy vznikajú vtedy, keď matka novorodeniatka nemá v sebe základnú istotu, ale snaží sa ju získať od dieťaťa. Na plač a mrzutosť dieťaťa reaguje podráždene a neisto, drobček to vycíti a vznikne začarovaný kruh negatívnej spätnej väzby, ktorý zabráni vzniku vrúcneho vzťahu.
V snahe porozumieť dieťaťu si mladí rodičia ustavične kladú otázku: robíme to správne? Vyslobodená z pút tradícií a donucovacej moci spoločenstva, má matka široký priestor na slobodné vytváranie rámcových podmienok harmonického rodinnného života. S tým je spojené zvýšené riziko chýb vrátane omylov pri výchove dieťaťa. Dnešné ženy si to jasne uvedomujú, a to ich v mnohých prípadoch odrádza od dobrodružstva, zvaného materstvo.
Ak si matka uzurpuje právo na výchovu dieťaťa, ohrozuje sa stabilita partnerského vzťahu a vyvoláva to u diskriminovaného otca oprávnenú nespokojnosť. "Prečo by som mal byť horším rodičom ako matka?" pýta sa rozhorčený otec, no po opakovanom vykázaní do "mimovýchovného" priestoru sa napokon mlčky stiahne a prenechá priestor žene. Zamestnaná matka sa potom sťažuje, že je chronicky prepracovaná, a neuvedomuje si, že si za to v prevažnej miere môže sama.
Súčasný trend káže matkám rezignovať na zničujúci zápas na viacerých frontoch a nabáda ich k tomu, aby sa sústredili buď na dieťa, alebo na kariéru. Budúca mamička by si preto mala dôkladne premyslieť, koľko času chce venovať výchove dieťaťa a či má po dvoch, prípadne troch rokoch reálne šance na návrat do zamestnania.
Zvládnutie tohto procesu závisí od úrovne sebavedomia: pre sebavedomú ženu je čas strávený pri dieťati veľkým obohatením, kým pre nesebavedomé workoholičky je utrpením už len myšlienka, že by sa kvôli dieťaťu mali načas vzdať výkonu pracovných povinností.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
