Grécku. Obraz dobre známy našim turistom túlajúcim sa a oddychujúcim počas leta na juhu.
Baklažány z teplých oblastí sú veľmi kvalitné a preto je najlepšie ich tam aj ochutnať. Mnohí z tých, ktorým učarila chuť vzhľadovo jednoduchej zeleniny si doniesli aj recepty, podľa ktorých ich južania pripravujú.
Baklažán je príbuzný paradajke a paprike. Jeho domovom nie je Európa, ale juhovýchodná Ázia, hlavne Barma a India, kde sa pestuje od nepamäti. V Európe, vzhľadom na jeho tropický pôvod a náročnosť na teplo, sa mu darí hlavne na juhu. Popularitu si získal v juhovýchodnej Európe a južných oblastiach bývalého Sovietskeho zväzu. Aj u nás sa v posledných rokoch začína častejšie objavovať v obchodoch a vzrastá záujem o jeho použiteľnosť a prípravu. Že je chutný a výživný, svedčí o tom jeho častá konzumácia na rôzny spôsob v spomínaných krajinách. Vyznačuje sa nízkou energetickou hodnotou, čo sa môže využívať pri diétach. Možno z neho pripraviť predjedlo, nátierku, hlavné jedlo, či šalát. Pokrájaný na kolieska alebo na tenké plátky a osolený sa môže vyprážať. Vynikajúci je plnený a dusený s paradajkovou omáčkou, prípadne plnený mletým mäsom a ryžou. Správnu chuť týmto všetkým špecialitám dodáva dobrý olivový olej. Dôležité je vedieť, že baklažán je vhodný na pečenie a varenie keď je ešte úplne tvrdý. Mäknúci, prípadne zvráskavený je už horký. Žlto-hnedá farba baklažánu je taktiež nežiadúca.
Hoci napr. v Grécku sa priesady vysádzajú začiatkom apríla, už v júli si pochutnávajú na ich plodoch. Ťažkosti, ktoré v našich podmienkach s pestovaním baklažánov vznikajú, v krajinách na juhu nepoznajú. V oblasti pri Egejskom mori, kde cez leto kempujem, pestujú baklažány voľne na veľkých záhonoch. Výhonky, ale aj počet plodov na rastlinách sa neobmedzuje. Súčasne pri odtrhávaní baklažánov sa objavujú na vetvičkách aj kvety, z ktorých vyrastajú plody až do konca októbra. V posledných rokoch sa začína koncom leta na byli baklažánu objavovať mandelinka zemiaková a s chuťou požiera veľké listy. Našťastie v čase, kedy už nemôže rastline veľmi uškodiť.
Už niekoľko rokov so záujmom sledujem ich pestovanie, ošetrovanie, zber a prípravu jedál z nich. Je to pre mňa akýsi zvláštny rituál. Každé leto sa už teším, že záhony plné nádherných fialových plodov ma po dlhej ceste vítajú svojou nádherou a ponúkajú sa k príprave obľúbených jedál, bez ktorých si už leto ani neviem predstaviť.
Nakoniec jeden recept na "grécky prekladaný baklažán". Baklažán olúpeme a pokrájame pozdĺžne na pásy hrubé asi pol centimetra. Každý pás osolíme po oboch stranách, necháme postáť prikryté asi 20 minút. Odstáte vyžmýkame od soli a hnedej vody, ktorú soľ z baklažánov vyženie. Zbavením vody stratia baklažány trpkú chuť. Každý vyžmýkaný pás čistou utierkou vysušíme a na rýchlo opekáme z jednej aj druhej strany na olivovom oleji. Opečené ukladáme do jednej nádoby. Podobne opekáme aj zelené tenšie papriky. Tie už však nesolíme. Do pekáča nalejeme trochu olivového oleja a ukladáme jeden pás opečených baklažánov, druhý pás zelených opečených paprík. Všetko zalejeme vopred rozvarenými paradajkami zbavenými šupky. Pod prikrývkou dusíme na miernom ohni asi 10 - 15 minút. Podávame s tmavým chlebom alebo grahamovým pečivom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
