viacerých paktov vzájomnosti oboch miest z roku 1394, pričom obchodné styky Krakova a Košíc trvajú od 13. storočia. O obchodovaní v medzinárodnom meradle napísal knihu Košice - Balt náš popredný historik prof. Dr. Sc. Ondrej R. Halaga. Z nej sa dozvedáme o prekvapujúcich skutočnostiach z východoslovenského regiónu.
Obchodnú spoluprácu s Krakovom v minulosti treba chápať ako medzinárodnú, pretože Krakov, ako hlavné mesto, reprezentoval Poľsko a všetky poľské mestá. Obe obchodné centrá, poľskí i uhorskí kupci mali vzájomné výhody v obchodovaní aj napr. právo skladu, slobodný prechod Košičanov cez Krakov, napr. do Hamburgu na výročné trhy, vystavovanie tovaru na trhoch počas stanoveného počtu dní, dovoz určitých tovarov. Významný je "Pakt vzájomnosti" medzi obchodnými strediskami Krakova a Košíc. Jeho originál sa nachádza dodnes v Košiciach a je aj s ďalšími predmetom historického bádania prof. Halagu. Profesor Halaga - mimochodom je jedným z troch Slovákov v histórii, spolu s P. J. Šafárikom a Jozefom Škultétym, ktorí sú členmi vyše storočnej Akadémie vied v Krakove - je znalcom vzťahov Krakov - Košice- Je autorom historickej štúdie o ich paktoch aj obsiahlej vedecko-historickej publikácie Košice - Balt. Z rozhovorov s ním môžeme priniesť 'pohľad' do obdobia, keď košickí kupci brázdili plťami, loďami Hornád, Ondavu, Torysu a iné východoslovenské rieky, keď prevážali na koňoch, somároch, vozoch, saniach, taligách najrozličnejší tovar. Z pohľadu človeka 21. storočia je šokujúci len samotný výpočet týchto dopravných prostriedkov. Na otázku, čo Košičania exportovali a kde brali lode, ktoré museli mať aj prístavy, profesor Halaga odpovedá: "Samotné Košice boli riečnym prístavom. V nich, aj v Bardejove aj Stropkove sa stavali a opravovali lode, ktoré sa používali v bojoch proti Turkom. Obchodné cesty viedli do Poľska cez rieku Poprad, Dunajec (kde vozia dnes výletníkov na pltiach). Na obchodných vodných trasách boli miesta, kde vyberali mýto od lodí a pltí. V našom terajšom okolí to bolo na hrade Sokoľ. Ľahký tovar vozili na koňoch a vozoch. Boli to kožušiny, plátno - volalo sa golcz a bolo veľmi kvalitné, med, vosk, víno. Na vozoch ho miešali s ťažším tovarom. Okrem kovov - železa, medi, ocele, ktoré prevážali loďami a plťami, Košičania exportovali aj dobytok, najmä voly a kone."
Čitatelia by sa určite opýtali, odkiaľ brali Košičania kožušiny, veď vieme, že nimi platili panovníkovi dane.
"Košické lesy boli veľmi bohaté na zverinu, vtáctvo, bolo tu veľa rýb v riekach i vo východoslovenských rybníkoch. Vieme, že v starom období boli Košice špecializované na nakladanie rýb a tie vyvážali až do Pruska. Pestoval sa tu ľan, bolo veľa tkáčov, mali sme kvalitné víno, dobré drevo, ktoré podľa dohody s Gdaňskom exportovali špeciálne pre výrobu a opravu lodí."
Čo sme dovážali z Poľska?
"Dnes by sme povedali, že módny tovar. Látky, obuv, šatstvo, papier, knihy, písacie potreby, vzácne tkaniny, ale aj lacnejšie, cenovo výhodnejšie. Za vzácnu látku sa považovala tzv. červená anglia. S importovaním tovaru k nám vznikali aj niektoré jeho názvy, napr. na stužky pentle, čipkám hovorili ľudovo flandra podľa Flandier, miesta ich pôvodu. Významný bol dovoz soli do Košíc až po Liptovský Hrádok."
Po roku 1490 sa presunulo centrum do Budína. Ako sa to odrazilo na obchode Košíc a Krakova?
"V tom čase sa zmenil systém obchodovania, diaľkový obchod s Krakovom v starej forme prestal. Vývoz kovov, medi, železa už nebol záležitosťou malých košických kupcov a mešťanov, ale veľkých výrobcov a svetového obchodu. Maloobchodné styky pokračovali s Košicami ďalej, ibaže v 16. storočí naši kupci nechodili cez Krakov do ďalších krajín, iba do Krakova, lebo inde bol dostatok tovaru. Ženy zo Šariša boli napr. známe tým, že predávali semienka. Ak ich nepredali v Košiciach alebo v Prešove, nebol pre ne problém predávať ich v Galícii. Dozvedáme sa to z cechových záznamov."
Naďalej pokračovala spolupráca s cechmi. Na odporúčanie mohli v Poľsku vandrovať naši tovariši. Jeden dokument uvádza: "Aký je to remeselník, čo vandruje len po Rožňavu? Čím viac a ďalej vandroval, tým viac skúseností získal. Pokračovali aj čulé kultúrne styky."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
