V budove kráľovskej súdnej tabule dnes sídli Rektorát UPJŠ

Keď sa už raz človek nevie dohodnúť so svojím blížnym, tak sa obaja môžu ocitnúť až pred súdom. Pre takých a aj tých, čo z toho žijú, postavili v

Košiciach špeciálnu budovu. Vyzerá veľmi reprezentačne a ani jej názov neznie zle: Kráľovská súdna tabuľa. Je oproti Gymnáziu Šrobárova.

Súd, ktorý tu sídlil, nebol obyčajný, ale dostali sa sem iba tí, ktorí sa súdili tak opakovane, že sa až odvolávali proti rozsudkom, čiže išlo o odvolávací druhostupňový súd.

Koncom predminulého storočia (1891), keď v meste inštitúcia Kráľovskej súdnej tabule vznikla, svoju budovu ešte nemala. Preto jeden z najbohatších Košičanov menom Viliam Maléter zapožičal na tieto účely časť svojej budovy na rohu Mlynskej a Puškinovej ulice. Medzitým už Július Wagner, ktorý navrhol asi 150 budov v rôznych maďarských mestách, mal hotový svoj ďalší projekt, a to spomínanej Kráľovskej súdnej tabule. Staviteľ Július Répászký (ktorý postavil tiež Veľké kasíno a bol synom architekta Michala) ho potom postavil podľa jeho projektu v novorenesančnom slohu. A keďže renesancia sa zrodila v Taliansku, rímske čísla hore na fasáde hlásajú rok ukončenia MCMIII (1903).

Od uvedeného roku je ešte vyššie nad týmito číslami aj rímska bohyňa spravodlivosti Justícia. Prítomná je sochou a je podobná tej, ktorá je na streche radnice. V ľavej ruke by mala mať dvojramenné váhy na váženie dobra a zla, keby jej ich niekto nebol potiahol. Meč v pravej ruke ešte má, takže je schopná niekoho za to potrestať. V rámci súsošia má aj dve partnerky, ktoré by jej mohli vo vykonaní rozsudku pomáhať, ale sú, žiaľ, tiež nehybné. (Žeby ďalší symbol?) Ak by ste na ne dobre nedovideli, kópia tohto výjavu je hneď vo vestibule. A ak už budete dnu, raz-dva vám dôjde, že tu sa už dávno nesúdilo, lebo nápis Rektorát UPJŠ zjavne svedčí proti tomu.

Veru, študenti sa tu učia už vyše polstoročia a rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika tu sídli taktiež dlho. Rektorát je už ale oklieštenejší o štyri prešovské fakulty (filozofickú, pedagogickú, pravoslávnu a gréckokatolícku), ktoré najprv patrili pod tento rektorát, ale od r. 1996 rozhodnutím vlády sformovali samostatnú Prešovskú univerzitu.