Helicó
1. Existuje udalosť, jav alebo vec, ktorú si dodnes nedokážete vysvetliť?
- Ja sa stále zamýšľam... Momentálne čítam encyklopédiu zeme a nedokážem si predstaviť, ako to celé vlastne vzniklo. Čítam od začiatku ako vznikal človek, ako vznikal vesmír. Skúšam si uvedomiť, že my - samotní ľudia, sme iba malinkou súčasťou tohto systému. To je pre mňa jav úplne nevysvetliteľný. Kde to má úplný začiatok... Ak by sa dalo, tak by som chcel ten začiatok vidieť na vlastné oči, ale to neuvidím.
2. Kto a kedy za vás ťahal horúce gaštany z ohňa?
- Nepriznám sa. Nie je k čomu sa priznať...
3. Ak by ste sa mohli prevteliť, kým alebo čím by ste chceli byť v budúcom živote?
- Chcel by som sa prevteliť v ženu, aby som to videl z druhej stránky. Aby som videl, ako ženy chápu nás - mužov. Chcel by som vedieť, aké majú pocity, ako premýšľajú. To by ma tak zaujímalo. Potom by som sa chcel vrátiť späť, stať sa mužom a bol by som asi múdrejší.
4. Čo vám zabudli dať sudičky do vienka?
- Energiu! Niekedy mi chýba. Musím sa dobýjať nejakými takými vecami, ktoré neprezradím... Ale jednoznačne energiu.
5. Kedy ste mali zo seba najlepší pocit?
- Myslím si, že keď som sa narodil, prišiel som na svet. To je ten prvý pocit, lebo vtedy vlastne, keď sa narodíš, síce si to neuvedomuješ, ale určite cítiš. Pre mňa život znamená najviac. Pretože keď by som sa nenarodil a nemal tento pocit, že som sa narodil, tak potom ani zo sexu by som nemal pôžitok.
6. Čo vás otravuje?
- Niekedy ma otravujú priblblé poznámky na moju osobu, ale 'jedným uchom dnu a druhým von'.
7. Kedy ste zažili najväčšie prekvapenie?
- Keď sa mi podarilo doštudovať vysokú školu po siedmich rokoch - na technickej univerzite strojarinu.
8. Na čo by ste sa nikdy nedali nahovoriť?
- Na let cez Bermudský trojuholník, lebo by som asi skončil.
9. Zažili ste situáciu, keď vám zostal rozum stáť?
- Zažil som takú situáciu, keď som išiel v Intercity a bola tam taká rómska rodinka s malými deťmi. Mamina držala možno dvanásťmesačné dieťa. Možno prichádzali z Belgicka alebo odkiaľ. Mali plno batožiny. Odrazu sa vlak pohol a nejak sa manžel nevracal, tak ona sa zobrala a išla ho hľadať. Nechala tam tie deti samotné a to malé začalo plakať. Išlo po chodbičke a spadlo, keď vlak pribrzdil. Plakalo na zemi a to bolo také divné, že akí sme my ľudia?! Bolo plné Intercity a nikto nevstal, aby ho zobral a pomohol mu. Tak som teda vstal a pomohol mu. Tak mi to pripadalo, že je medzi nami nevraživosť. Bolo mi to ľúto a zarazilo ma to.
10. Čo vám vždy urobí obrovskú radosť?
- Keď sa mi vydarí vystúpenie, alebo keď ma niekto poteší nejakým prekvapením.
11. Máte na niečo obe ruky ľavé?
- Musím sa priznať, že otec mi stále vraví, že som mal dvojku z ručných prác.
12. Kedy ste mali chuť prepadnúť sa pod zem?
- Raz sa nám stalo, bolo to v Jumbe... To sme tam ešte boli s D'Nightom a nefungovali mikrofóny. Stáli sme za pódiom, a tak som vravel kolegovi, nech ide von - pred ľudí a zistí, že čo... A teda vyšiel a ukazoval, že nefunguje mikrák a ja som akurát povedal do toho nadávku - k...t. Vtedy to už bolo počuť a ja som mal chuť prepadnúť sa pod zem. 1500 ľudí sa dalo do rehotu a jediné šťastie bolo, že som bol za scénou, že ma nebolo vidno. Kolega tam stál a teraz nevedel, či to jemu alebo tomu zvukárovi...
13. Kedy ste prestali byť dieťaťom?
- Myslím, že keď som nastúpil na výšku, vtedy sa môj život zmenil. Na strednej sa mi vôbec nepáčilo. Chodil som na obchodnú akadémiu a ženy si nás tam prisvojovali a spravili si z nás bábätká. Na výške to bolo super, život sa zmenil, mal som viac času, musel som sa začať starať sám o seba a to bol taký krok vpred.
Autor: Marianna Mazáková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
