svojej záľube. Ako v iných človečích aktivitách, aj v hubárení patrí medzi základnú výbavu zúčastnených slušnosť.
Sú slušniaci, ktorí sa pekne pozdravia aj utešeným hríbom či pôvabným bedliam. Ostatní nezabúdajú na už neandertálcom známy prejav dobrej výchovy - pozdrav. V prírode na hubách neurobí zdvorilý človek chybu, ak pozdraví iného hubára. Pri prípadnom krátkom rozhovore treba dodržať starú hubársku zásadu: hubár od druhého nikdy nevyzvedá, kde našiel tie krásne hríby. Rešpektuje výsadné tajomstvo ochrany lokalít. Mrzké i keď rozšírené je vzájomné hubárske špehovanie, nemiestna kritika obsahu košíka - s výnimkou, ak v ňom vidno smrteľne jedovaté huby. Tu slušnosť velí upozorniť neskúsenejšieho, aby hubu nekonzumoval a ak prejavuje nedôveru, taktne mu odporúčajte návštevu hubárskej poradne.
Najzákladnejšou zásadou hubárskeho bontónu voči ostatným je, zbierať iba huby, ktoré viete bezpečne rozpoznať. Hubár - gentleman nikdy nikomu neponúkne hubové jedlo ak si nie je stopercentne istý, že druhy, ktoré na prípravu použil nespôsobia problém. Tráviace problémy môžu spôsobiť aj jedlé druhy húb: staré či nesprávne skladované plodnice.
Medzi ďalšie zásady pri hubárení platí ohľaduplnosť k prírode - jemnosť pri zbere húb, keď plodnice treba jemne krútivým pohybom uvoľniť z pôdy a dbať, aby podhubie nebolo zbytočne devastované - najlepší hubári jamky po hubách ohľaduplne prisypú.
Naostatok: iba barbar ničí huby, ktoré nezbiera a kto úmyseľne rozkope muchotrávku, medzi slušniakov nikdy patriť nebude.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
