súvislosti so Súľovskými skalami, dnes sa budeme venovať ďalšej neobyčajne krásnej lokalite pohoria - Manínskej a Kostoleckej tiesňave.
Manínska vrchovina tvorí jeden z troch podcelkov Súľovských vrchov, tiahne sa ako súvislý, pomerne úzky pás od Bytče po Považskú Bystricu. Jej najvyšším vrcholom je Veľký Manín (891 m), ktorý je zároveň najvyšším bodom celých Súľovských vrchov. Manínska vrchovina je tvorená predovšetkým tvrdými jurskými vápencami, ktoré sú charakteristické pre bradlové pásmo, jednu z najvýraznejších geomorfologických formácií Západných Karpát. Práve odolnosť hornín bradlového pásma má výrazne čo hovoriť do dnešnej podoby územia v centrálnej časti Manínskej vrchoviny. Bradlové vrchy Veľký a Malý Manín (813 m) boli pri vrásnení vyzdvihuté ako výrazné dosky, pôvodne spojené hrebeňom. Manínsky potok, stekajúci z východu, vytvoril v tejto oblasti svojrázny model krajiny. Pri prieniku cez mäkšie bridličnaté horniny, ktoré obaľovali bradlové súvrstvia, vymodeloval dve výrazné, izolované kotliny, v ktroých dnes ležia obce Záskalie a Kostolec. Tvrdšie bradlové vrstvy odolávali dlhšie, ale potok sa do nich postupne zahĺbil na mieste zlomov, pričom vytvoril v pôvodne kompaktných hrebeňoch dve hlboko zarezané, nádherné tiesňavy - Manínsku a Kostoleckú, okrem nich aj atraktívnu skalnú formáciu Bosmany nad obcou Kostolec.
Väčšou a známejšou zo spomínaných tiesňav je Manínska. Manínsky potok ju vytvoril medzi Veľkým a Malým Manínom, skalné steny miestami dosahujú až stovku metrov, celková diferencia medzi dnom teisňavy a zlomovým, severným vrcholom Veľkého Manína je takmer 400 metrov! Manínska tiesňava je dlhá približne 850, široká miestami len niekoľko metrov. Práve v súvislosti s výstavbou cesty cez ňu a nutné terénne úpravy sa v minulosti viedli prudké ochranárske polemiky, faktom ostáva, že dnom vedie asfaltka, spájajúca Záskalie a Kostolec s okolitým svetom. Podľa všeobecného názoru bola urobená veľmi citlivo, zásah do prírodného prostredia je minimálny. Tiesňava je domovom množstva druhov vzácneho vtáctva a hmyzu, učebnicovým príkladom tepelnej a následne aj rastlinnej inverzie vo vyššie položených stanovištiach skalných stien rastú teplomilné druhy, v nižších, vlhkých a tienistých lokalitách zasa horské druhy. Steny Manínskej tiesňavy sú vychýreným skalolezeckým terénom, jedným z najlepších na Slovensku vôbec, ktoré odchovali generácie kvalitných lezcov. Pravda, keďže tiesňava má štatút prírodnej rezervácie, lezecké aktivity sú dnes obmedzené na vyhradené terény.
Kostolecká tiesňava leží východnejšie, je kratšia, otvorenejšia, ale menej pochmúrna, keďže sa do nej dostane viac svetla. Manínsky potok ju prerezal cez vápencový hrebeň zvaný Drieňovka (639 m). Je o niečo staršia ako Manínska, preto sa tu už viac prejavujú procesy zvetrávania, čo má za dôsledok početné polia sutinových osypov, ktoré sú pre tiesňavu charakteristické. Zaujímavosťou je jeden z najväčších skalných previsov na Slovensku vôbec. Aj cez Kostoleckú tiesňavu vedie cesta, podobne ako jej západnejšia "sestra" je prírodnou rezerváciou.
BEDEKER
Prístup: Obe tiesňavy sú dobre prístupné z cesty Považská Bystrica - Bytča, odbočka v Považskej Teplej. Obe sú prejazdné aj autami, čo bicyklami, my vám však odporúčame vychutnať so krásy tohoto územia pekne po vlastných a spojiť ho aj s prehliadkou okolia. K tomu výborne poslúži náučný chodník, ktorý štartuje pri dolnom konci Manínskej tiesňavy, pri autokempingu Manín. Jeho trasa vedie súbežne s červenou značkou po ceste dnom Manínskej tiesňavy, prechádza cez obec Záskalie, potom vchádza do Kostoleckej tiesňavy a za ňou stále po ceste prichádza do Kostolca. Za touto obcou sa pri prameni pod obcou Vrchteplá odpája od cesty a červenej značky a stúpa lesnou zvážnicou pod skalné formácie Bosmany (možnosť odbočky na výhľadové bralo). Ďalej pokračuje popod vrchol Drieňovky (za ňou sa pripája zelená značka zo Záskalia) a prichádza na križovatku so žltou značkou. Spoločne s ňou vystupuje na výrazný vrcholový hrebeň Manínov (na najvyššom bode možnosť odbočiť doľava na vrchol Veľkého Manína po chodníku bez značky - tam a späť asi 45 min.). Náúčný chodník spolu so žltou klesajú z hrebeňa prudko v serpentínach späť do východiska ATC Manín. Dĺžka stredne náročného, no veľmi pekného náučného chodníka je 17 km, pričom je na ňom 18 informačných tabúľ. Dá sa zvládnuť za 4 hodiny, my však odporúčame vyčleniť si na tento krásny kút prírody v pohodovom tempe a s občerstvením hoci aj celý deň.
Zaujímavosti okolia: Súľovské skaly, Súľovský hrad, Považský hrad, turisticky atraktívne a vďačné vrcholy Strážovských vrchov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
