kremnických razieb je z roku 1335. Uhorské mincovne začali značkovať svoje výrobky na základe nariadenia kráľa Karola Róberta z Anjou. Od tereziánskych čias sú kremnické razby identifikované písmenom B. Kremnická mincovňa používala na začiatku 16. storočia značku "KB", ku ktorej sa vrátila po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867. Po roku 1918 sa mincovňa stala monopolným podnikom v bývalom Československu.
Pravdepodobne je to dôvod, prečo sa mincové značky v období 1918-1992 na československých razbách neobjavovali. Zaujímavé je zavedenie značky "Kr", ktorá sa používala na obehových a pamätných minciach Slovenského štátu. Keď v roku 1993 začala mincovňa raziť nové 50-halirníky, situácia na zavedenie novej mincovej značky bola zrelá. Doba si vynútila, že od roku 1993 na každej slovenskej razbe pod štátnym znakom a názvom štátu nájdeme mincovú značku Kremnice.
Značka na snímke má svoju históriu, ktorú by mali poznať najmä zberatelia československých a rakúsko-uhorských mincí. Prvé symboly sa objavili v odznaku Jozefa Koreňa z roku 1946. Po vojne boli vyrazené tieto odznaky pre pracovníkov mincovne aj s ich identifikačnými číslami. Autor návrhu Jozef Koreň použil ako symbol minciarskej práce vertikálne položený pás mincových razidiel. Druhý krok s súčasnej značke pochádza z roku 1948. Odznak , ktorý použili minciari ako vstupenku na tretiu minciarsku zábavu. Symboly mincovníctva sú vyjadrené dvomi stranami fiktívnej mince. Koreňov odznak použil Andrej Peter pri návrhu pečatidle mincovne podľa príkazu vedenia podniku. Vidíme, že drobný detail, ktorý si nikto nevšimne má svoju históriu...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.