plodov. Nezanedbateľná je aj nutričná hodnota tohto ovocia, obsah vitamínov, minerálnych látok a vlákniny.
Oba ovocné druhy rastú vo forme kra s dvojročným vývinovým cyklom. Nové výhonky sa pri malinách vytvárajú každoročne z adventívnych púčikov na koreňoch a koreňovom krčku. Počas vegetácie v prvom roku majú bylinný charakter, ku koncu leta a na jeseň zdrevnatejú. V ďalšom roku sa rozkonárujú, prinášajú plody a odumierajú. V závislosti od odrody majú výhonky malín vzpriamený alebo rozložitejší, prípadne ovisnutý vzrast. Remontantné, čiže dvakrát do roka rodiace odrody prinášajú plody už na jednoročných výhonkoch vytvorených počas vegetácie. Z uvedených špecifík rastu sa odvíjajú zásady pestovania a rezu.
Maliny
Pri pestovaní malín používame rôzne oporné systémy drôtenky, ktoré sa odlišujú spôsobom ukotvenia oporných kolov a drôtov. Výhody použitia drôtenky spočívajú v tom, že porast je dobre prístupný pri odburiňovaní, prihnojovaní, nastielaní a zavlažovaní, rovnomerne rastie a plodom poskytuje na dozrievanie optimálne podmienky. Zber plodov je pohodlný, plody sú neporušené a neznečistené.
Základné typy vedenia, ktoré sa pri malinách používajú, sú v tvare písmena I, T a V.
Prvý typ I, predstavujú jednoduché, rovno osadené stĺpiky a dva, niekedy aj tri rovnobežné drôty vedené vo výške asi 0,8; 1,2 až 1,6 m, podľa vzrastnosti odrody. Výhonky jednotlivo alebo viacero naraz priväzujeme k drôtom na jeseň alebo v predjarnom období. Pri ďalšom vedení majú stĺpiky tvar písmena T a letorasty voľne zasúvame medzi dva drôty vzdialené od seba asi 0,4 0,6 m.
Pri vedení V stĺpiky osadzujeme šikmo do tvaru tohto písmena a letorasty rastú voľne medzi dvoma drôtmi vedenými pri vrchole stĺpikov. V poraste pestovanom na vedení T alebo V sú rodiace a vegetatívne výhonky väčšinou oddelené rodiace sa pod hmotnosťou plodov ohýnajú smerom von a vegetatívne voľne vyrastajú v strede. Takto má porast optimálne svetelné podmienky. Výhodné je vyväzovať rodiace letorasty k bočným drôtom, nie len voľne medzi ne zasúvať.
Oporný systém pre maliny nemusíme vybudovať hneď v prvom roku rodivosti, ale až na jeseň alebo skoro na jar po prvom zberovom roku. Táto zásada neplatí, ak pestujeme bujne rastúce odrody.
Remontantné odrody, ako napríklad Ada, Medea, Ljulin, určené na pestovanie v takzvanom jednoročnom systéme, kde ťažisko spočíva v úrode na jednoročných letorastoch v jesennom období, nepotrebujú oporné konštrukcie. Ich jednoročné letorasty majú vzpriamený rast a po ukončení zberu, pred príchodom zimy, celý porast odstránime rezom tesne pri povrchu pôdy.
Ostružiny
Sú rozložité až poliehavé kry. Na rozdiel od malín mladé výhonky vyrastajú z koreňového krčka len v tesnej blízkosti materskej rastliny, pretože nemajú schopnosť vytvárať adventívne púčiky na koreňoch ako maliny. Výhonky ostružín dosahujú dĺžku 2 5 m. Nekvitnúce sú spočiatku vzpriamené, potom však oblúkovito poliehavé a neskôr sa rozkonárujú. Plody prinášajú na bočných letorastoch dvojročných výhonkov.
Keďže majú rozložitý až poliehavý vzrast, vyžadujú oporu alebo aspoň jednoduché vyviazanie rastlín k silnému kolíku alebo k drôtenke. Musíme si uvedomiť, že v závislosti od výšky a sily použitého oporného kolíka ponechávame aj dĺžku výhonkov pri reze. Rovnako rez bočného obrastu bude hlbší, teda ponechaný obrast bude kratší, pretože výhonok nebude mať inú oporu. Pri jednom kolíku ponechávame maximálne tri výhonky.
Ako oporu môžeme použiť kovovú konštrukciu v tvare T. Na jar odstránime odrodené, namrznuté a poškodené výhonky a upravíme ich dĺžku. Na meter drôtenky ponecháme približne šesť výhonkov, ktoré skrátime asi na dĺžku 2 2,5 m a bočný obrast na 4 6 púčikov a takto vyviažeme k vedeniu.
Pre ostružiny môžeme použiť aj jednoduchú drôtenku s opornými kolmi vo vzdialenosti štyri až šesť metrov od seba. Drôty napíname rovnobežne vo výške približne 0,6 0,8 a 1,2 1,5 m od povrchu pôdy. Používame vinohradnícke stĺpiky, ktoré pevne ukotvíme v pôde.
Keďže odrody ostružín bez tŕňov sú citlivé na mráz a na výkyvy teplôt koncom zimy, môžeme rastliny na konci vegetačného obdobia uvoľniť z drôtenky a položiť na zem, prikryť ochranným materiálom, napríklad papierom, čečinou, slamou a podobne. Na jar ich po úprave rezom, opäť vyviažeme.
Autor: NZ/ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
