Prof. Ing. Alojz VEREŠ, DrSc.
Rast a vývoj nadzemných orgánov viniča sa na jar začína vždy z pukov vytvorených na letorastoch v minulom roku. To sú zákonitosti, ktorými sa riadi tvorba biologickej aj hospodárskej časti úrody viniča. Z tohto hľadiska môžeme vinič považovať za dvojročnú rastlinu.
Vo fenologickej fáze intenzívneho rastu nadzemných orgánov nás zaujíma vývoj zimných pukov, nositeľov generatívnych orgánov. Ich vývin sa začína vo fenofáze kvitnutia, keď sú maximálne prírastky letorastov. Zakladajú sa a vyzrievajú postupne od bazálnej (spodnej) časti letorastu. Puky majú v strednej časti najvyšší koeficient rodivosti, lebo ich formovanie spadá do obdobia s optimálnymi meteorologickými podmienkami.
Intenzívne zakladanie zimných pukov trvá od začiatku júna do konca augusta. Menšie posuny môžu byť pri niektorých odrodách a v lokalitách. Takmer vždy sa kryje s fenofázou intenzívneho rastu. Rýchlosť zakladania, iniciácie a diferenciácie pukov závislá od intenzity prírastkov letorastov. S postupným znižovaním prírastkov klesá aj tvorba pukov.
Súčasne so zakladaním zimných pukov sa tvoria aj tzv. letné puky v pazuchách listových stopiek zálistkov, a to v čase od prvej dekády júla do konca augusta. Tvoria sa a vyzrievajú postupne od bázy letorastu. Pri poškodení letorastu alebo zimného puku sa môžu ponechať ako náhrada na tvorbu úrody. Spravidla majú vždy nižší koeficient rodivosti ako letorasty z hlavných zimných pukov. Na báze letorastu sa súčasne formujú aj vedľajšie puky. Na kolienkach, jednotlivých inzerciách sa tvoria spiace puky.
Diferenciácia základov budúcich nadzemných orgánov v zimných pukoch je mikroskopom viditeľná už vo fenofáze vyzrievania orgánov, pokračuje po skončení vegetácie aj v predjarnom období. Od vývinu puku a stavu diferenciácie zárodočných pletív všetkých orgánov na budúcom letoraste závisí aj budúca hospodárska časť úrody, teda hrozna. To, že puky na inzerciách (kolienkach) strednej časti letorastu majú najvyšší koeficient rodivosti, je genetická vlastnosť viniča, ktorá súvisí s jeho ontogenetickým vývojovým cyklom. Len málo je ovplyvňovaná dĺžkou rezu a odrodou. Bazálne puky, ktoré sú menej rodivé, sa tvoria v prvej fáze vegetácie. Priaznivejší stav nastane po dostatočnom olistení, zásobení dusíkom a fosforom, za priaznivých tepelných, svetelných a vlahových podmienok. K diferenciácii súkvetia môže prispieť aj pestovateľ.
Autor: og
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
