Julian SIKA, posudzovateľ králikov
Vznik králika holíčskeho modrého (Hm) nadväzuje na šľachtiteľskú prácu Imricha Vaneka z Holíča, ktorá sa spája so šľachtením slovenského sivomodrého rexa. Holíčsky modrý králik je teda vzdialeným potomkom, ktorý vznikol z kríženia kastorexa a rysa.
Po prvý raz sa šľachtiteľovi objavil v druhej generácii spolu s králikmi čiernym, divosfarbeným a vevericovým s normálnou srsťou. Modrému a čiernemu vtedy nevenoval pozornosť; práve tie boli predmetom polemík pri uznávaní slovenského sivomodrého rexa. Až genetická analýza, ktorú urobil Vavrinec Roman v roku 1974 dala šľachtiteľovi za pravdu. Na jej základe holíčskemu modrému králikovi stanovili genotyp AA BB CC dd gg. Analýza tiež potvrdila, že jeden z pôvodných predkov - kastorex alebo rys bol heterozygotný. Holíčsky modrý králik sa objavil aj v ďalších generáciách v hniezde sivomodrých krížencov s normálnou srsťou. V roku 1972 šľachtiteľ požiadal Slovenský zväz chovateľov o jeho uznanie za samostatné plemeno. Po testovacích skúškach uznali králika 15. októbra 1975 na Národnej výstave králikov a kožušinových zvierat v Nitre.
Priekopníkom v chove holíčskeho modrého králika bol aj Jozef Šuster z Veľkej Idy. Štandard pre toto plemeno vypracoval V. Roman. Do povedomia chovateľskej verejnosti sa dostalo nielen na rôznych výstavách, ale aj z odbornej tlače. Pokusy zamerané na sledovanie jeho úžitkovosti v drobnochovateľských podmienkach však nedokončili. Aj počiatočný záujem o tento chov postupne zoslabol. Príčinu treba vidieť v poklese životaschopnosti a plodnosti králikov, čo je dôsledok dlhodobej príbuzenskej plemenitby a nevhodných zvierat.
Keď králika holíčskeho modrého začlenili medzi národné plemená, jeho vývoj začal napredovať. Po rozšírení medzi chovateľmi mimo Slovenska sa splnila aj podmienka pre jeho zaradenie do európskeho vzorníka plemien.
Autor: všk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
