Doc. Ing. Zoltán BEDRNA, DrSc.
Mangán ako fakultatívna mikroživina aktivuje enzýmy pri glycidovom metabolizme a fosforylačných reakciách. Potvrdila sa aj jeho aktívna funkcia pri fotochemických procesoch a procesoch dýchania rastlín. Ako aktivátor oxidačno-redukčných procesov zintenzívňuje aj premenu jednotlivých foriem dusíka v rastline.
Na mladých listoch rastlín sa medzi žilkami a na okrajoch objavuje pri nedostatku mangánu chloróza žltej, oranžovej až krémovej farby. Pretože aj najdrobnejšia žilnatina zostáva zelená, list nadobúda veľmi pestrú farebnosť. Škvrny na listoch sú neskôr výrazne okrúhle, podlhovasté alebo nepravidelného tvaru, v závislosti od sieťovitej alebo pozdĺžnej žilnatiny. Na fazuli a zemiakoch sú listy obsypané hnedými až fialovohnedými škvrnkami. Pri silných dažďoch a zavlažovaní sa môže chloróza a škvrnitosť výrazne zoslabiť, alebo aj úplne zmiznúť. Mramorovitosť a škvrnitosť listov sa teda v priebehu vegetácie mení. Dochádza tak k skrytej deficiencii mangánu vo výžive rastlín. Korene rastlín krpatejú podobne ako pri nedostatku vápnika vo výžive. Tak je to najmä pri rajčiakoch a paprike pestovanej na karbonátovom piesku v Podunajskej nížine. Pri plodovej zelenine dochádza k slabšiemu kvitnutiu a k redukcii úrody.
Nedostatok mangánu v pôde, prístupného pre rastliny, je v našich podmienkach veľmi zriedkavý jav. Vyskytuje sa iba na karbonátových piesočnatých, prípadne aj rašelinových pôdach v teplých oblastiach. Svojho času sa prejavil pri intenzívnom pestovaní rajčiakov v okolí Hurbanova.
Rastlín odolných proti nedostatku mangánu vo výžive je pomerne málo, ale aj citlivé rastliny sú často postihnuté len skrytou formou deficiencie. K citlivým rastlinám zaraďujeme najmä zemiaky, rajčiaky, cviklu, papriku, uhorky, slnečnicu, špenát, jablone, hrušky, vinič, jahody, maliny, kapucínky, senpólie, gardénie, chryzantémy, gerbery, begónie a mnohé ďalšie úžitkové a okrasné rastliny. Osobitne postihnuté sú najmä rastliny pestované v skleníkoch a fóliovníkoch. O niečo menej citlivé sú hlúboviny.
Výnimočný nedostatok mangánu riešime len postrekmi. Vhodný je 0,2- až 0,3-percentný roztok síranu manganatého, aplikovaný na uhorky, hrach, zemiaky, rajčiaky a okrasné rastliny, alebo 1- až 2-percentný roztok aplikovaný na ovocné stromy, vinič a jahody. Postreky robíme večer, iba raz za vegetáciu, spravidla na jar.
Autor: NB/iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
