Často to znamená nespokojnosť nielen so sebou samými, ale aj nespokojnosť s inými. Z tohto stavu sa snažíme dostať tak, že obyčajne použijeme niektorú z naučených techník správania, ku ktorým patria aj tzv. manipulatívne techniky, pomocou ktorých chceme druhých zmanipulovať, aby robili to, čo chceme a nerobili to, čo si neželáme.
Jednou z nich je bezmocnosť. Keď prejavujeme svoju bezmocnosť, robíme to často výrokmi ako: "Som už taký a nemôžem za to" alebo "Keby som sa zmenil, nebol by som to už ja" a pod. Inými slovami vzdávame sa v podstate zodpovednosti za seba samých a zverujeme zodpovednosť za seba komusi alebo čomusi, kto je silnejší alebo čo je silnejšie, hoci máme často na to, aby sme situáciu primerane riešili.
Utrpenie má podobne ako bezmocnosť viacero foriem ako napr. zahanbené správanie, plač a pod. Patrí k nemu aj urážanie sa, pri ktorom spočiatku pripúšťame, že ten druhý ovláda naše správanie, lebo nás urazil, ale potom úplne zmeníme situáciu tým, že ho robíme zodpovedným za naše správanie - "Urazili ste ma". Ak si ten druhý vinu prizná, potom sme vyhrali, pretože sa nám podarilo kontrolovať ho. Toto je jedna z typických ukážok manipulácie s inými, ktorú sme sa naučili a ktorú používame dovtedy, dokiaľ "zaberá".
Hnev je posledná technika, ktorú väčšinou používame ako posledný pokus prinútiť niekoho robiť to, čo chceme. Reprezentuje ho krik, vyhrážanie sa, búchanie po stole, búchanie dverami a pod.
Uvedené techniky používame dovtedy, dokedy sú inými posilňované, čiže dokiaľ nimi získavame to, čo chceme. Problém je však v tom, že sú z hľadiska medziľudských vzťahov nevhodné, lebo jeden vyhráva a druhý prehráva. Nanešťastie väčšina z nás sa naučila klásť zodpovednosť na iných, zaoberať sa ich správaním a nie svojím. V medziľudských vzťahoch platí, aby sme o tom, čo si myslíme hovorili - za seba, čím súčasne kladieme jasnú zodpovednosť za to, čo hovoríme - na seba.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
