údajne usvedčovali straníckeho kolegu Vladimíra Palka z korupčného správania. Keďže medzi "vyparenými" sú aj záznamy odpočutých hovorov kádeháckeho starostu Rače Bielika, dá sa smelo povedať, že na Slovensku máme opäť aféru rádovo porovnateľnú so slávnou kauzou skupinka. Už dlho tu bola nuda...
Je neoddiskutovateľné, že zničenie dôkazov závažných trestných káuz priamo na ministerstve vnútra je absurdum. Až také veľké, že na prvý pohľad je dokonca vedľajšie, či z nedbanlivosti alebo úmyslom. Toto sa v normálnom štáte, kde je elementárny poriadok, jednoducho nemôže stať. Volanie po vyvodení politickej zodpovednosti voči ministrovi, ktoré sa ozýva zo všetkých opozičných kútov, je teda na prvé počutie logické a opodstatnené. Otázka sa dá dokonca formulovať až tak ostro, že kedy by už mal minister niesť osobnú zodpovednosť, ak nie vtedy, keď s hrubým zlyhaním v jeho rezorte sa viaže ešte aj podozrenie z manipulácie v prospech straníckeho kolegu. Priťažujúcou okolnosťou pre Palka je navyše fakt, že systémové poruchy okolo odposluchov už za jeho pôsobenia boli a je teda len samozrejmé, že bolo jeho psou povinnosťou zjednať takú nápravu, aby technika viac nekolabovala. Ak dnes viceprezident PZ opäť hovorí o zlyhaní techniky, zároveň tým priznáva, že systém neutesnili ani po kauze SME-Rusko. Treba jednoznačne povedať, že systémové chyby so závažnými spoločenskými či ekonomickými dôsledkami, zvlášť neskryté, teda také, na ktoré už bol minister upozornený, sú klasickým príkladom priamej politickej zodpovednosti.
Toto je principiálny uhol pohľadu - sme ale na Slovensku. A trochu už poznáme Vladimíra Palka. Predstava, že by takýmto naivným spôsobom riešil problém svojho straníckeho kolegu, je rovnako absurdná ako to, čo sa stalo. Je to skrátka nekompatibilné nielen s jeho morálnym, ale aj intelektuálnym profilom. Aj podstatne hlúpši minister ako Palko (a je ich dosť) by sa dovtípil, že prvým podozrivým bude on, čo by ho v prípade, že je naozaj vinníkom, politicky i ľudsky zabilo. Nevraviac o trestnoprávnych následkoch. Pokiaľ teda Palko nechytil v lete úpal či nejako inak sa nezbláznil, verzia akéhosi kádeháckeho komplotu by sa mala asi odložiť k ľadu.
Iste, z politickej zodpovednosti to ešte automaticky nevyviňuje. My ale vieme aj čosi navyše: Za necelé dva roky vo funkcii sme už zažili dva (verejne viditeľné) pokusy o kompromitáciu ministra vnútra: Prevalenie odposluchu SME-Rusko vyznelo napokon ako priehľadný ťah smerom zbaviť sa Palka, rovnako tak známy fax Petra Tótha na prokuratúru. Existuje teda dôvodné podozrenie, že vidíme tretie kolo spravodajskej hry na rovnaké motívy. Keby sa snaha o kompromitáciu potvrdila ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch, je to presne ten prípad, keď sa rozmazáva (ak rovno nepadá) aj politická zodpovednosť; nešlo by o systémovú chybu, ale vedomú sabotáž. Proti tejto verzii zatiaľ hovorí fakt, že samotný Jaroslav Spišiak hovoril o zlyhaní techniky. Tak či inak: Kým sa zmiznutie nahrávok dôsledne nevyšetrí, alebo aspoň nezistí, či ho má na svedomí systémová chyba alebo čosi iného, na pomenovanie politickej zodpovednosti je privčas. Dnes sa naozaj nedá vylúčiť, že ide o ďalší z útokov proti Palkovi. Presnejšie povedané - bolo by dokonca veľmi nerozumné takú možnosť vylúčiť.
Iná vec je, že minister nerobí dobre, ak sa odmieta verejne vyjadriť k celej kauze. Postaviť sa k udalosti čelom je jeho psia povinnosť - ak vie predstúpiť pred kamery pri každom čapnutom korupčníkovi (okrem kádeháka Bielika) či každom druhom opitom policajtovi, nemal by sa skrývať vtedy, keď je on dlžný vysvetlenie. Výhovorkou nie je ani to, že možno nemá zatiaľ všetky informácie. Vyzerá to tak, akoby si pripravoval svoju verziu príbehu...
Nech bude chyba kdekoľvek, škandál vracia do hry starý návrh SMK na zriadenie zvláštneho úradu na odpočúvanie, v ktorom by sa sústredili dnešné kompetencie SIS a ministerstva vnútra v oblasti použitia tzv. technicko-informačných prostriedkov. Koalícia návrh SMK, ktorý bol reakciou na kauzu SME-Rusko, pred rokom odmietla a to s dosť nepresvedčivou argumentáciou. Ukazuje sa, že myšlienka koncentrácie odpočúvania na jedno miesto s jasne rozdelenými právomocami nie je v slovenských pomeroch zlým nápadom. Nielenže to funguje v mnohých štátoch, ale z logiky systému vyplýva aj minimalizácia možnosti zneužitia. Nevyznieva dvakrát sympaticky, ak v tejto chúlostivej situácii práve KDH návrh opätovne odmieta (podpredseda Minárik). Je tiež najvyšší čas, aby kresťanskí demokrati prehodnotili svoj politický postoj k trestne stíhanému Bielikovi. Jeho ponechanie v straníckych funkciách nezvyšuje dôveru v nezaujatosť predstaviteľov KDH na silových rezortoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
