zaváračská sezóna. Mala som síce doma ešte nejaké zásoby cukru, lenže sme mali celkom dobrú úrodu broskýň, a tak som išla kúpiť ešte ďalších 10 kíl, aby sme mali na kompót a džem. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som u nás v obchode našla cukor po 36,90 Sk, kým ešte v apríli som ho kúpila asi za 27 korún. Nechápem, ako je to možné, veď je to ten istý starý cukor z minuloročnej úrody. Pozerala som si aj banány, tie stáli takmer 36 korún, a keď si pamätám, dakedy boli aj po menej ako 28 Sk. Aj ryža na môj vkus nejako veľmi zdražela, tak som to nevydržala a spýtala sa predavačky, či nám zas vláda zvýšila dane. A ona, že nie, ale za tie zvýšené ceny môže Európska únia. Nehnevajte sa na mňa, ale ja tomu nerozumiem. Veď nás každý presviedčal, že po vstupe do tej únie sa budeme mať lepšie, ale nikto nám nehovoril, že na kilo cukru na zaváranie zaplatím o tretinu viac! Môžete mi vysvetliť, prečo to tak je a či nás ešte čakajú aj nejaké ďalšie podobné prekvapenia z totoho Bruselu?
Jana Poláková (Kežmarok)
- Milá Jana, dodatočne vám blahoželáme k sobotňajším meninám a veríme, že ste pri príprave koláčov na oslavu nemuseli spotrebovať veľa cukru. Máte pravdu v tom, že všetky spomínané poľnohospodárske produkty zdraželi priemerne o tretinu oproti svojej pôvodnej cene, ktorá platila pred naším vstupom do EÚ. V zásade platí, že všetko, čo EU reguluje, je drahšie a preto sa môžete poďakovať únii za to, že chráni spotrebiteľa pred nižšími cenami ryže, cukru aj banánov. Únia totiž vďaka svojej CAP (spoločnej poľnohospodárskej politike) obmedzuje dovoz banánov a ryže, pričom zároveň zavádza dovozné clá a stanovuje minimálne výkupné ceny pre poľnohospodárov za cukrovú repu. Úradníci v Bruseli si akosi nechcú uvedomiť, že vyššie ceny znamenajú nižší záujem ľudí o tieto tovary, čo sa potom odzrkadlí na ich menšej spotrebe. Samozrejme, že si môžeme položiť otázku, aký význam majú také vysoké clá. Nemusíte mať ani maturitu zo zemepisu, aby ste vedeli, že na Slovensku a ani v žiadnej krajine EÚ (botanické záhrady do toho nepočítame) sa banány nepestujú. Problém je v tom, že Francúzi chcú, aby sa banány dovážali iba z ich bývalých kolónií v Tichom oceáne. No a keďže väčšina krajín vrátane Slovenska ich dováža z Južnej Ameriky, kde sú podstatne lacnejšie, vyvstáva tu problém. EÚ má totiž radšej producentov z Francúzskej Guayany ako spotrebiteľov vo svojich členských štátoch, a tak sa "colne" vyvŕši radšej na nich. Ten istý prípad je aj ryža - dotujeme napr. tú z Talianska, hoci lacnejšia je celkom pochopiteľne z Ázie. Únia chráni dokopy troch pestovateľov ryže (po jednom v Grécku, Taliansku a Španielsku), ktorých úroda by s ťažkosťami pokryla spotrebu čínskych reštaurácií na Slovensku... Čo sa týka ďalších prekvapení, Brusel zatiaľ žiadne nechystá. Nie je však vylúčené, že tamojší úradníci raz vydajú nariadenie, že v záujme ochrany miestnych poľnohospodárov nesmie byť v čase dozrievania domáceho ovocia na pultoch v "zelovococh" žiadne dovezené. A na záver tu máme pre vás jeden vtip ešte z čias reálneho socializmu, ktorý sa výborne hodí aj do nášho "EÚ-izmu". Dopisujú si dvaja žiaci, jeden zo Slovenska a jeden z Afriky. Mugaba píše: "U nás je stále veľmi teplo, chodíme nahí a celý deň jeme banány." Móricko mu odpisuje: "U nás až tak teplo nie je, ale keby som celý deň jedol drahé banány, tiež by som nemal na šaty..."
Autor: jsv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
