tak aj ochrany vlastníckych práv na Slovensku. Vo chvíli, keď spoločnosti Govinvest I a II už začali s procesom zaberania súkromného majetku vlastníkov, sa dá zodpovedne povedať, že verejný záujem, ktorý stojí v epicentre kauzy, zaplače v akejkoľvek koncovke.
Vláda mala jednoznačne preferovať iné východisko: Bleskovo obnoviť rokovania s petičným výborom majiteľov - bez Pavla Ruska - a dohodnúť sa na kompromisnej cene. Je naprostou záhadou, prečo túto možnosť ignorovala, najmä ak ešte pred pár týždňami sa v súvislosti s prekvalifikáciou pozemkov z ornej pôdy na stavebné parcely reálne zvažovala. Hľadanie kompromisu by bolo gestom, ktoré by nesporne priblížilo súhlas vlastníkov, nachádzajúcich sa pod celospoločenským tlakom. Tí by nemohli vyháňať svoje požiadavky do neba, čo podsúva Rusko, keďže sú viazaní cenovým stropom, ktorí sami verejne prezentovali - 350 Sk za meter2.
Netreba ani kalkulačku, aby bolo jasné, že tento variant by bol pre štát výhodnejší ako to najrýchlejšie a najlacnejšie vyvlastnenie. Dôsledky konfliktného riešenia sú totiž potenciálne omnoho drahšie, čo celkom pekne vysvetlil - Róbert Fico: "Rozhodnutia o vyvlastnení môžu mať ešte ďalekosiahle následky v konaní na Ústavnom súde či Európskom súde pre ľudské práva". Opozičný líder má - výnimočne - veľkú pravdu, o čom svedčia ním (na TA 3) spomínané rozhodnutia európskeho súdu v niekoľkých podobných sporoch, kde uprednostnil ochranu individuálnych vlastníckych práv pred záujmami štátu. (Ficovmu politickému mysleniu sa podobá, že druhým dychom "uznáva", že v dnešnej situácii je vyvlastnenie jediné riešenie...)
Evidentný je rozdiel medzi zvolenou a odvrhnutou alternatívou: Ponukou vyššej ceny by štát obnovil šancu na včasné splnenie svojich záväzkov, keďže termíny zmluvne dohodnuté s Kórejcami už teraz visia vo vzduchu. Ešte dôležitejšie je, že právne vysporiadanie pozemkov pod automobikou by bolo do budúcnosti nespochybniteľné. Rozhodnutím vlády z minulého týždňa sa navodzuje situácia, že ak vlastníci neucuknú, po vyvlastnení bude hroziť, okrem iného, aj predbežné opatrenie nejakého súdu, ktoré by výstavbu KIA v štádiu plnej rozostavanosti zastavilo.
Hlavná námietka, ktorú Rusko omieľa, že "zvýšené náklady by zaplatili daňoví poplatníci", je sympatická, ale úplne zavádzajúca; celková výška štátnej podpory je ohraničená 15 percentami hodnoty celej investície (nariadenie EK). To znamená, že dodatočné prostriedky na výkup by museli ísť z tých 9 miliárd Sk, ktoré podľa zmluvy s KIA Slovensko do automobilky tak či tak vrazí. Jednoducho a jasne - viac z verejných peňazí, ako tých 9 miliárd, zo štátneho rozpočtu na KIA ísť nemôže. (Mohlo by ísť len v prípade, že aj Kórejci proporcionálne zvýšia hodnotu investície). Treba si tiež uvedomiť, že navýšenie ceny pre majiteľov by znamenalo rádovo 200-300, možno 400 miliónov Sk, čo je pri rozmeroch celého podujatia - a jeho plánovaných prínosoch pre slovenské hospodárstvo - suma zanedbateľná. Najpodstatnejší je však naozaj fakt, že navýšenie ceny by znamenalo len preskupenie v rámci prostriedkov na investíciu už vyčlenených, nie novú záťaž na verejné financie.
Neobstojí tiež "argument", že úspech vlastníkov od Žiliny by znamenal precedens s návodom pre ďalších majiteľov, ktorí by prehnanými požiadavkami mohli v budúcnosti fakticky zlikvidovať každú investíciu. To je blud, ktorý implicitne počíta s tým, že aj ďalšie investície sa budú naháňať za chvost a pripravovať v strese, ako táto KIA. Normálne predsa je ponúkať pozemky vykúpené dávno predtým, než sa medializuje príchod zahraničnej firmy. Ak máme dobrú vôľu, môžeme Ruskovi veriť, že v októbri 2003 bol v takej tiesni, že si nemohol počínať inak. Z "lákania" investorov na cudzie pozemky sa ale nedá robiť pravidlo. Je to nonsens a opodstatnená je skôr debata, či minister demokratického štátu má vôbec morálne právo ponúkať cudzí majetok.
Existujú ešte ďalšie silné argumenty proti vyvlastneniu. Analýzy dobrých právnikov unisono hovoria, že verejný záujem je v slovenskej legislatíve definovaný nedostatočne, vágne a hlúpo. Sme v situácii, keď do kategórie verejného záujmu môže spadnúť de facto čokoľvek, čo vláda označí za "významnú investíciu". Vzhľadom na vysoké postavenie vlastníckeho práva v ústave je to absurdum. A ďalšia vec, ktorá bude pred slovenským ÚS či európskym súdom asi rozhodujúca - v mimoriadne neštandardnej zmluve s KIA nie sú temer nijaké garancie investora, že verejný záujem občanov, ktorý má vláda chrániť, bude naplnený. To všetko sú dôvody, ktoré diskvalifikujú rozhodnutie o vyvlastnení ako absolútne zlé. Bez ohľadu na vyššie morálne aspekty celej kauzy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
