tresku. V časopise Astronomy & Astrophysics to tvrdia vedci z Európskeho južného observatória (ESO).
Luca Pasquini a Daniele Galli určili vek Mliečnej cesty tak, že zmerali množstvo berýlia niekoľkých hviezd v dvoch guľových hviezdokopách špeciálnym zariadením ďalekohľadu VLT (Very Large Telescope), ktorý sa nachádza v Chile. Prvú generáciu hviezd už nie je možné pozorovať priamo, pretože dávno zanikla vo výbuchoch supernov. Guľové hviezdokopy však obsahujú jedny z najstarších hviezd v Mliečnej ceste, ktoré majú asi 13 miliárd rokov. Prvá generácia hviezd ešte neobsahovala, berýlium, pretože vzniká pri rozpade ťažších atómových jadier po výbuchu supernovy. So zvyšujúcim sa počtom explodujúcich supernov preto muselo rásť množstvo berýlia rozprášeného po Mliečnej ceste. Z množstva berýlia v hviezdach ďalších generácií sa tak dá určiť aj ich vek. Pasquini a Galli si vybrali na zmeranie množstva berýlia niekoľko nevýrazných hviezd v guľových hviezdokopách NGC6397 a Messier 4. Vedcom sa podarilo zistiť, že vo vybraných hviezdach pripadá jeden atóm berýlia na 2,2 bilióna atómov vodíka. Z toho usúdili, že tieto hviezdy vznikli 200-300 miliónov rokov po hviezdach prvej generácie, ktoré sa zrodili asi 200 miliónov rokov po veľkom tresku. Keď sa to všetko sčíta, vyjde vek Mliečnej cesty približne na 13,6 miliardy rokov. "Zdá sa, že galaxia, v ktorej žijeme, patrí k zakladajúcim členom vesmíru," povedal Pasquini.
Autor: Garching (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
